Na Poludnici (autor foto: Tono)
Necelá dvadsiatka turistov vrátane jazvečíka Phoebe (čítaj Fíbí) po malom blúdení na začiatku túričky na parkovisku v Liptovskom Jáne vyrazila na Poludnicu 6. júna 2020. Išlo o tradičné spoločné podujatie KST Horné Pršany a KST Kremnička pokojným vychádzkovým tempom (celková priemerná rýchlosť 3,1 km/h) na výrazný nízkotatranský krasový vrchol týčiaci sa nad Liptovským Mikulášom a okolitými dedinami.
Počasie nám ráno prialo, tak sme využili slnečné meteorologické okienko v značne upršanom týždni a na rázcestí Rakytovica sme sa rozhodli ísť priamo na vrchol cez Prednú Poludnicu. Po blatistom strmom výstupe a fotení kvietkov (prevažne modrý horec Clusiov) sme si tam dali krátku prestávku na jedlo.
Opúšťajúc krásne výhľady na celú Liptovskú kotlinu, zasnežené Tatry a nedojedené zásoby sme sa pustili ďalej po hrebeni na vrchol Poludnice. Vrchol Poludnice sa stal rajom na fotografovanie. Na boku pri týčiacej sa skale stál dokonca rad na správnu snímku na úzkom vrchole skalky. Oblaky nám pripravili dokonalé divadlo, mraky zastreli vrchol Poludnice a v pozadí slnko osvietilo zasnežené vrcholy hrebeňa Nízkych Tatier.
Dali sme si celkovú vrcholovku a pridali aj kremničkárske vrcholové sexteto. Následne sme pokračovali celým hrebeňom cez krásne vápencové jaskyne a prirodzené prírodné bivaky až po Kúpeľ, kde sme zatočili späť do sedla Rakytovica. Za zmienku stojí pre tých, čo nechcú vláčiť litre vody po horách – pod sedlom je skvelý výdatný prameň.
Záver bol tradičný, pomalý zostup po stredne namáhavej túričke (nameraných 1044 výškových metrov a 14,57 km) a záverečné spoločné pivné občerstvenie s kúpou plyšákov pre deťúrence.
-Tono-
