Vyslobodenie z trhliny

A ideme po ľadovci!

Wolfgang Nairz – slávny rakúsky horolezec, účastník mnohých himalájskych expedícií, raz povedal a ja som náhodou bol pri tom: „Ak vstúpiš na ľadovec, naviaž sa na lano, obuj mačky a do ruky čakan.“ Pochod po ľadovci je porovnateľný pochodom cez mínové pole, alebo je to prirovnanie k tragikomickej ruskej rulete. Ak preháňam a zbytočne straším nevadí. No toto strašenie ak niekomu zachráni život, tak sem určite patrí.

Problematike bezpečnej chôdze po ľadovcoch sa venuje veľa metodických príručiek. Aj na webových stránkach je toho pekná hromada. Hlavne české stránky venujú tomuto problému veľa priestoru. Nakoľko aj mojou vášňou je chôdza po ľadovci, chcel by som týmto článkom prispieť k tomu, aby na ľadovcoch bolo stále menej úrazov a nešťastí. Hoci tento článok o ľadovcoch vznikol v roku 2011, zverejniť ho, ma presvedčila až tragédia slovenského turistu pod Grossvenedigerom v apríli 2012.

Čím viac budem rozumieť ľadovcu, tým skôr dokážem predvídať jeho nebezpečenstvo pre seba. Nás budú zaujímať len k nám najbližšie ľadovce a to alpské. Každý ľadovec sa pôsobením zemskej gravitácie pohybuje smerom dole údolím. Svojim pohybom obrusuje podložie, mení svoj tvar a vytvára vo svojom masívnom tele trhliny. Pohyb ľadovca je približne od 20 do 300 m za rok. Vrch ľadovca sa pohybuje rýchlejšie ako spodok a okrajové časti. Na ľadovci rozoznávame tieto najvýraznejšie trhliny: Okrajová trhlina, trhlina tvaru A a trhlina tvaru V. Okrajová trhlina vzniká na mieste, kde sa ľadovec dotýka skalnej steny. Trhlina tvaru A vznikne ak teleso ľadovca pri svojom pohybe prechádza po podloží, ktoré vytvára preliačinu. Trhlina tvaru V zasa vznikne na mieste, kde ľadovec prechádza po vypuklom podloží. Čelo ľadovca je jeho najnižšia časť a je tvorená serakmi. Táto časť ľadovca predstavuje pre prechádzajúcich najväčšie nebezpečenstvo, preto sa spravidla obchádza.

Prechod cez ľadovec využíva mnoho návštevníkov veľhôr. Slúži na prechod z jedného údolia do druhého, na prechod medzi vysokohorskými chatami, či na výstup na jednotlivé skalné vrcholy. Preto na ľadovcoch sa stretneme s rôznymi skupinami ľudí. Takých, ktorí ovládajú pohyb po ľadovci a sú perfektne vybavení, šantiacu mládež v teniskách,  manželské páry, alebo sólo pochodujúcich turistov.

Čo nám vlastne na ľadovci hrozí? Sú to tieto nebezpečenstvá: Pád do trhliny po prelomení sa snežného mosta, pád do trhliny po následnom šmyku pri chôdzi bez mačiek,  zablúdenie na ľadovci pri náhlej hmle a snežení, ohrozenie serakmi na čele ľadovca, nebezpečné UV žiarenie a difúzne svetlo.

Pád do trhliny po prelomení sa snežného mosta hrozí hlavne vtedy, ak na ľadovci je nová vrstva snehovej prikrývky, ktorá perfektne zamaskovala všetky trhliny. Ak zasa ľadovec je obnažený, bez snehu, každú trhlinu zreteľne vidím, no nemám mačky, tak vlastne každým krokom sa ohrozujem. Nástup na ľadovec vždy volím od boku telesa ľadovca, nikdy nie cez rozoklané čelo ľadovca. Myslieť na to, že UV žiarenie preniká aj cez zaoblačenú oblohu a bez tmavých okuliarov som čo nevidieť slepý, ďalej dokáže ma poriadne spáliť, hlavne ak mám obnažené nohy, ruky, či tvár. Difúzne svetlo vzniká pri hustej hmle, alebo hustom snežení.  Takéto svetlo nevrhá tieň, preto nerozoznám nerovnosti terénu. Hmla a sneženie môžu ešte spôsobiť naše zablúdenie, hlavne ak pritom fúka vietor, ktorý nám znemožní vrátiť sa po vlastných stopách do bezpečia.

Takže rozumieme ľadovcu, viem ako sa správa, viem, že prechodom cez ľadovec mi hrozí nebezpečenstvo. Čo robiť, aby som to nebezpečenstvo znížil na minimum? Treba mať správny výstroj, vedieť ho správne používať a pohybovať sa po ľadovci v 4 až 5 člennom kolektíve.

Každý člen družstva musí mať: mačky, čakan, prilba, čelovka, 2 ks prusíky, 2-3 karabíny, sedačka spojená s prsákom,  1-2 smyčky, okuliare proti UV žiareniu a kvalitné opaľovacie krémy, teleskopické palice, ľadovcová fréza a pre družstvo jedno 50 m lano.

Takto vystrojené 4 až 5 členné družstvo sa pri vstupe na ľadovec naviaže na jedno spoločné lano, rovnomerne na celú dĺžku lana. Skúsený ide ako prvý. Lano si všetci pripoja cez karabínu na uzol plochej slučky, ktorou si spojili prsný a sedací úväz. Ak ľadovec nie je extrémne strmý, v rukách majú teleskopické palice, ktoré viac pomáhajú pri chôdzi, ako krátky čakan. No čakan má každý jeden v pohotovostnej polohe medzi trakmi batoha, alebo na sedačke v karabínovom pútku. Všetci majú vo vrecku, alebo priamo na lane prusík, ktorý bude slúžiť na zafixovanie lana pri páde niektorého z nich.

Po ľadovci celé družstvo postupuje v stope prvého tak, aby lano medzi jednotlivými členmi bolo vždy mierne napnuté. Tým sa zabráni prípadnému voľnému pádu člena do trhliny a vzápätí veľkej trhovej sile na ďalšieho člena. Ak niektorý člen sa prepadne do trhliny (môže to byť hocikto z družstva, nie len prvý), najbližšieho člena na lane pádová sila strhne na zem, možno aj druhého v poradí. No ich trenie o povrch ľadovca,  brzdenie všetkých členov čakanom, resp. mačkami a zarezávanie sa lana do okraja trhliny vytvorí silu, ktorá zastaví pád ich člena v trhline. Nasleduje vytiahnutie priateľa z trhliny.

Na okraji ľadovca sa pripravuje na pochod dvojčlenné družstvo. Potrebujú ten istý výstroj, ako je uvádzané pri 4 – 5 člennom družstve, len naviazanie na lano je špecifické. 50 m lano si dvojica rozdelí na tri časti. Na strednú časť lana sa obidvaja naviažu o kombinovaný prsný a sedací uväz a krajné časti lana si každý jeden zbalí do batoha. Na strednej časti lana treba urobiť asi 5 vodcovských uzlov približne 1,5 m od seba. Takto naviazaní, s čakanom v ruke, aby sme mohli okamžite ním brzdiť, s pomocnou smyčkou na batohu, aby sme sa ho mohli zbaviť pri páde do trhliny a s prusíkom uviazaným priamo na lane, postupujeme ľadovcom. Smyčka z batoha musí byť spojená  so sedačkou, aby som mohol v prípade, že batoh ma nebezpečne v trhline prevažuje a komplikuje mi spolupracovať so záchrancom, spustiť  ho pod seba. Prepadnúť do trhliny sa môže prvý, alebo aj druhý postupujúci. Prepadnutie jedného z dvojice okamžite strhne  toho druhého. Zarezávanie sa lana s vodcovskými uzlami do okraja trhliny, trenie o povrch ľadovca a brzdenie čakanom, resp. mačkami záchrancu, by sa mali vyrovnať pádovej sile prepadnutého v trhline. Prusík na lane použije záchranca vtedy,  až keď zabrzdí pohyb lana do trhliny. Vybuduje pevný štand (čakan, ľadovcová fréza a.p) o ktorý zafixuje druhý koniec prusíka.  No a nasleduje pokus o vyslobodenie priateľa z trhliny.

Čelovku potrebujem preto, lebo niekedy pri prepadnutí sa do trhliny vznikne na povrchu len nepatrný otvor, ktorý nestačí na osvetlenie celej trhliny.

V ďalšej časti článku sa pokúsim zostaviť postup pri vyslobodzovaní z ľadovcovej trhliny. Predpokladám, že všetci, ktorí sa odvážia na ľadovec majú správny výstroj a čo je dôležité, vedia ho správne používať. Hlavne ovládajú brzdenie čakanom, založenie prusíkovej slučky, či zriadenie pevného štandu na ľade a firne. Ak sme neznalí v týchto veciach, je dobre zobrať si so sebou skúseného vodcu.

Postup pri vyslobodzovaní z ľadovcovej trhliny

Postup dvojčlenného družstva:

1.       Zastaviť pád spolulezca zaľahnutím na čakan.

2.       Vybudovať pevný štand, aby sme sa mohli uvoľniť z lana.

3.       Záchranca je vždy spojený prusíkom na ukotvené lano, aby tiež nespadol  do trhliny.

4.       Zistím z okraja trhliny stav spadnutého spolulezca.

5.       Spadnutý v trhline nie je schopný spolupráce, potom musím zlaniť k nemu,  zapnúť ho do karabíny s pomocným lanom, ktoré som mal v batohu, vyliezť po lane, ak treba aj pomocou prusíka a pokúsiť sa vytiahnuť postihnutého z trhliny. Asi zistím, že nemám dostatok síl, aby som prekonal hmotnosť visiaceho kamaráta a trenie lana na ktorom visí. Volám 112.

6.       Pomocné lano vytvorím z jednej tretiny lana, ktoré som mal nakufrované v batohu, alebo z náhradného lana a je pripojené jedným koncom o zriadený štand, prechádza cez karabínu, ktorú som práve zapol k postihnutému, a druhý koniec lana slúži na vyťahovanie zraneného z trhliny, ktorý ešte istím prusíkom o nový štand.

7.       Spadnutý v trhline je schopný spolupracovať. Potom mu spustím pomocné lano, na ktorom som urobil slučku o priemere min 0,5 m.

8.       Spadnutý v trhline si založí do slučky nohu. Záchranca povytiahne lano so slučkou a zaistí ho prusíkom toľko, aby visiacemu sa pokrčila noha v slučke.

9.       Postihnutý sa postaví do slučky a tým uvoľní lano na ktorom visel v sedačke. Uvoľnené lano záchranca doberie a zaistí prusíkom.

10.    Postihnutý v trhline zasadne do sedačky a tým uvoľní lano so slučkou. Záchranca doberie lano so slučkou a zaistí prusíkom. Potom sa všetko opakuje. Hlavný princíp tohto druhu záchrany je, že osamotený záchranca nevyťahuje na lane celú váhu postihnutého v trhline, ale iba odľahčené lano, ktoré vzápätí fixuje prusíkom.

Postup štvor- a viac-členného družstva:

1.       Zastaviť pád spolulezca zaľahnutím na čakan.

2.       Vybudovať pevný štand, aby sme sa mohli uvoľniť z lana.

3.       Jeden z družstva naviazaný prusíkom na lano, alebo istený druhmi náhradným lanom, zistí stav spolulezca v trhline, ostatní sú už odpojení od spoločného lana, no stále istení prusíkom o lano, aby niekto nespadol tiež do trhliny.

4.       Spadnutý v trhline nie je schopný spolupráce, potom jeden z družstva musí zlaniť k nemu a zapnúť mu karabínu s pomocným lanom na sedačku.

5.       Pomocné lano vytvorím z  lana na ktorom boli doteraz zapnutí záchrancovia, alebo z náhradného lana a je pripojené jedným koncom o zriadený štand, prechádza cez karabínu, ktorú sme práve zapli k postihnutéme, a druhý koniec lana slúži na vyťahovanie zraneného z trhliny, ktorý istíme prusíkom o štand.

6.       Všetci členovia družstva spoločne vyťahujú zraneného z trhliny.

7.       Spadnutý v trhline je schopný spolupracovať. Spustíme mu lano s karabínou, ktorú si sám zapne na sedačku. Pomocné lano je tak, ako je to v bode 5.

8.       Všetci členovia družstva spoločne vyťahujú priateľa z trhliny.

9.       Pomocné lano sa myslí lano, na ktorom pochodovalo celé družstvo. Ak majú so sebou aj druhé lano, hovoríme mu náhradné lano.

Určite sa tieto postupy pri vyťahovaní priateľa z ľadovcovej trhliny zdajú veľmi komplikované a zložité. A veru aj sú. Preto špičkoví alpinisti, záchranári, či armáda alpských krajín  venujú tejto činnosti veľkú pozornosť a sústavne túto činnosť tvrdo nacvičujú.

Vyťahovanie spolulezca z ľadovcovej trhliny jedným záchrancom, alebo aj dvom záchrancom, je veľmi ťažké, až nemožné, ak kamarát v trhline je zranený a nemôže spolupracovať. Je to zapríčinené tým, že vyťahujeme celú hmotnosť zraneného na lane, ktoré sa hlboko zarezáva do okraja ľadovcovej trhliny. Preto sa pre tento druh záchrany navrhuje len uvedený postup, kde postihnutý dokáže spolupracovať so záchrancami. Vyslobodenie spolulezca z ľadovcovej trhliny trom a viac záchrancom nerobí žiaden problém, aj v prípade, že postihnutý v trhline nedokáže spolupracovať. Pod spoluprácou sa rozumie, že postihnutý v trhline dokáže si sám zapnúť karabínu s pomocným lanom, že dokáže mačkami a čakanom pomáhať záchrancom pri jeho vyťahovaní.

Druhý technický problém nastáva vtedy, ak na ľadovci sa nachádza veľká vrstva snehu. V takomto prípade je veľmi ťažké zriadiť jednému záchrancovi  pevný štand. Nakoľko jeden záchranca dokáže v ľahu, potom ako zastavil padajúceho do trhliny, zriadiť štand len zakrútením ľadovcovej frézy do ľadovca. No veľká vrstva snehu mu to nedovolí a zakopať čakan, batoh, alebo urobiť hrušku, sú nad sily ležiaceho záchrancu.

Na záver to zhrniem takto: Ak padne do trhliny jeden z dvoj, alebo trojčlenného družstva a zraní sa pri tom tak, že nedokáže spolupracovať, šanca na vyslobodenie je veľmi malá. Treba okamžite privolať pomoc a tým získať čas, ktorý je pre postihnutého v trhline veľmi vzácni. Zraneného priateľa v ľadovcovej trhline ohrozuje  rozvinutie sa ortostatického šoku a podchladenie. Tomuto sa dá predísť len tak, ak na ľadovec sa vydá minimálne štvorčlenné družstvo. No aj tak na ľadovcoch stretávame veľmi veľa dvojíc. Pre nich aspoň malá rada. Ak ľadovec už na pohľad vyzerá nebezpečne (čerstvý sneh, otvorené trhliny, labilné snehové mosty…) tak postupujme istení o pevné štandy. Veľmi nám to spomalí postup, no určite sa vrátime zdraví domov ku svojim  blízkym.

Podľa rôznych metodických návrhov a vlastných skúseností spracoval Milan Hlavatý   V/2012

1 komentár k článku “Vyslobodenie z trhliny”

  1. Miloš píše:

    K tomu niet čo dodať. Skutočne najnebezpečnejší je pohyb po ľadovci vo dvojici. Dodnes je nezvestných niekoľko manželských, partnerských párov. Možno si neuvedomili skutočnosť, že ak spadne partnerka do trhliny, tak sto kilový chlap ju dokáže vytiahnuť, ak to dokonale ovláda, ale päťdesiat kilová partnerka jeho v žiadnom prípade…Ona ten pád ani nedokáže zastaviť!

Tvoj komentár