Cesta horskej služby na Gerlachovský štít (2654 m)

Vystupujeme po zelenej značke od Sliezskeho domu smerom na Poľský hrebeň. Až minieme Dlhé pleso a prichádzame ku stupáku, kde začnú reťaze pod Poľským hrebeňom, zídeme z chodníka vľavo dole až na dno záveru Velickej doliny. Trasa je kvalitne označená kamennými mužíkmi. Ideme tesne popod šikmé skalné prahy smerom na západ pod stenu Zadného Gerlachu. Z vodorovného traverzu sa dostaneme súťovým polom k stupákú, ktorý nás privedie na trávnatú plošinu, priamo pod stenou Zadného Gerlachu. Pod stenou zabočíme vľavo smerom na juh, až prídeme k veľkému skalnému mužíkovi, ktorý má na hlave slučku z lana. Tam začína naša cesta. Tu je potrebné naviazať sa na lano. Doporučujem 50 m lano, dve , tri karabíny, čakan a prilbu. Od mužíka so slučkou pokračujeme traverzom popod steny Zadného Gerlachu smerom na juh. Prvolezec prejde cez žľab po šikmých platniach, kde môže byť starý sneh, pod výrazný komín. To, že je to ten správny komín poznáme podľa umelého štandu (nit s oceľovým okom). Tam prvolezec zaistí a doberie členov družstva. Pokračujeme komínom asi 15 m kolmo hore, kde je často starý, tvrdý sneh, až po kramle. Po kramliach a reťaziach stále hore komínom. Potom vpravo po strmej trávnatej plošinke k ďalšej reťazi. Reťaz nás vedie vľavo traverzom ponad veľký kamenný blok späť do hlbokého komína, ktorým sme začínali výstup. Z komína dosť problematicky treba vykročiť malou stienkou vľavo od komína. Potom traverz stále za reťazou a sme na vrchole prahu. Tu končí samotná zaistená cesta, ktorá má obtiažnosť II – III.

Pred nami sa ukáže veľké a široké kamenné plató, ktoré spadá z Gerlachovského sedla. Postupujeme najskôr rovno hore do muldy, ktorá je často vysnežená, muldou šikmo vľavo na skalný chrbát, ktorý rozdeľuje žľab. Chrbtom rovno hore asi 50 m, kde prejdeme vpravo od žľabu na tiahli chrbát. Po stienkach a skalách hore až na výraznú lávku, ktorá pretína celý masív Gerlachu a končí až za Zadným Gerlachom. Na lávke sa môžeme rozhodnúť o ďalšom smere našej cesty. Ak máme dosť času vystúpime po spomenutej lávke na Zadný Gerlach. Iná možnosť, časovo menej náročná, je vystúpiť z lávky rovno do Gerlachovského sedla (Tetmajerovho). Tento úsek trasy od konca reťazí na hlavný hrebeň je obtiažnosti I – II.

Po výstupe na Zadný Gerlach, alebo do Gerlachovského (Tetmajerovho) sedla pokračujeme vľavo po centrálnom hrebeni na Gerlach cestou Martinovkou. Martinovka je II. – III. stupňa obtiažnosti. Tento úsek hrebeňovky je pokladaný za najkrajší tatranský hrebeň. Perfektne pevná skala, s dobrou možnosťou istenia. Samozrejme je potrebná dobrá kondícia a hlavne nemať strach z výšok, nakoľko exponovaný terén si vyžaduje istý krok. Zostup z Gerlachu si zvolíme podľa okamžitých podmienok Velickou, alebo Batizovskou próbou.

Komentáre sú uzavreté.