Už som si myslel, že z túry 23. mája 2026 nebude nič, keď sa pri mne objavila neznáma pani a potom ešte jedna známejšia. Takže sme boli traja.
V krásnom slnečnom májovom počasí sme to vyšľapali hore, ale sranda to nebola. Zadychčali sme sa, aj spotili ako kone. V strmých úsekoch sme samozrejme čušali, ale medzi nimi prebiehali rôzne inšpiratívne debaty, väčšinou dosť vtipné ale občas aj vážne. Veď to sa nevylučuje.
Výhľady z vrcholu Kopy neboli žiadne, ale pri kríži pod ňou to bolo stokrát krajšie. Zostup dole bol kvôli popadaným stromom na zaplakanie, ale chvalabohu sme zostali bez ujmy na zdraví.
Na vopred dohodnutom mieste sme sa rozhodli opustiť červenú a zabočili sme po lesnej (ale slušnej) diaľnici smer Rojkov. Tam bolo kúpanie v Zlej vode a vďaka dobrému tempu sme získali drahocenný čas, takže Monika ešte vymyslela návštevu Rojkovského rašeliniska. A tam sme úplnou náhodou stretli českého odborníka na botanické biotopy a dozvedeli sa veci, o ktorých sa nám ani nesnívalo.
-Robo-
