Na malofatranskom Suchom (autor foto: Robo)
Skoro ráno 18. júla 2026 na stanici prebehlo poloospalé zvítanie, chápem, že je to veľmi skoro. Boli sme štyria. Ja zase najmladší. Vo Vrútkach išiel Milan s Arpim pešo na Turč. Kľačany a ja s pani Zuzkou sme si počkali na martinskú 25-ku.
Hore sme si to už vyšľapali pekne spolu. Bola hmla, skoro až po chatu na Kľačianskej Magure. Rozplynula sa až tesne pod ňou. Tam sme sa rozlúčili s Milanom, on išiel ďalej svoju trasu po žltej dole, na Lipovci cez Váh atď.
My traja sme pokračovali ďalej. Suchý nám samozrejme dal zabrať. Hore príjemne pofukovalo. Zrazu sa okrem českých turistov nad nami zjavil dosť nebezpečný čierny mrak a citeľne sa schladilo. Našťastie žiadna búrka neprišla. Cestou dole suťovým strmákom sme za celý čas ubezpečovali, že ako dobre, že sme to nešli opačne. Na Chate pod Suchým nebola polievka, ale pivo a radler. Ďalej strmákom dole ku Starhradu, Domašínsky meander a nekoneční českí turisti aj s malými deťmi, čo tak neskoro idú hore. Aj s kočíkmi niektorí. No nevydržali sme a odpoveď bola jasná. Spanie na Chate pod Suchým. Inak mi to ani nedávalo zmysel.
Príchod dole k Váhu a tam začalo hrmieť a blýskať sa, to nám už ale mohlo byť ukradnuté. Arpi napriek hrozbe sa išiel aj tak okúpať do asfaltového lomu. Búrka nás nakoniec úplne obišla. My sme si so Zuzkou dali v príjemnej staničnej pivo a štrúdľu. A vo Vrútkach stretko s Milanom. Kruh za tým uzavrel.
- priebeh trasy na mape,
- fotografie z túry (autor foto: Arpád Takács),
- fotografie zo Starhradu,
- fotografie z kameňolomu.
-Robo-
