Janči počas záchrany salaša Obrubovanec (autor foto: TT)
Pred týždňom 9. júna 2026 nás vo veku 71 rokov opustil Ján „Janči“ Veselovský. Dlhoročný člen nášho klubu a zároveň Stonožky Nemce. V oboch spolkoch sa aktívne a s extrémne vysokou pravidelnosťou zúčastňoval takmer každého podujatia. Ak išlo o náročný skalný terén, ten nevyhľadával. Ale dlhé trasy i nenáročné vychádzky po okolí mesta vždy rád vyhľadával.
Náš Janči sa narodil v Banskej Bystrici, kde prežil väčšinu života. Býval na Fortničke ako „Starobystričan“ ako sám hovoril. Víkendy počas manželstva trávieval tiež na horskej samote u svokrovcov na Doline v katastri Drábska. S manželkou mali jedného syna.
Desaťročia pracoval ako rozpočtár líniových stavieb pre Váhostav a Doprastav (naposledy na Doprastave – pracovisko Žilina). Z posledného pôsobiska v Žiline (pred odchodom na dôchodok) sa rád vracal vlakom po jednej z najkrajších železničných tratí na Slovensku. Dokonca vedel vymenovať všetky tunely medzi Banskou Bystricou a Hornou Štubňou, čo rád predviedol počas jazdy vlakom, keď sme sa vracali z túry od Turca.
V našom klube mal špeciálnu úlohu – už niekoľko rokov preberal členské známky pre celý klub od predsedkyne RR KST BB, ktorá bola jeho suseda v bytovke na Fortničke.
Mnohí si ho pamätáme ako neúnavného turistu, ktorý vždy drel na čele turistického „pelotónu“. No v posledných rokoch to už tak nebolo, lebo vek i zdravie sa podpísali na jeho fyzickej kondícii. Charakteristickou obuvou boli „gumáky“, čo mu dodávalo najvyššiu priechodnosť počas krkahájových túr, blatistého či zamokreného terénu. Vtedy sme ho vďačne vysielali prvého, nech ide preskúmať priechodnosť neznámeho povrchu. Vďaka jeho prvenstvu na čele túry videl najviac divokej zveriny, čo mu zvyšok partie trochu „závidelo“. Aj keď si Janči občas pošomral, tak si rád zavtipkoval, čím pobavil turistickú partiu.
Málokedy sme vedeli, čo si nabalil na obed, lebo vždy sa hostil s typickým odstupom od ostatných. Rád mal červené vínko, ľudovú hudbu, dobré jedlo a veselú partiu. Asi najpamätnejšou výpravou bol mestský poznávací pobyt v Prahe na Veľkú noc, keď si zabudol zbaliť ponožky na pobyt a celý deň strávil pochodovaním mestom v ochrannej pracovnej obuvi, za čo sme si ho potom doberali a prinieslo to nejednu veselú historku.
Spoločných výletov bolo neúrekom. Je na čo spomínať. Či to bol pobyt v Slovinsku, v Macedónsku a nespočetné stovky absolvovaných túr na Slovensku. Jeho pedantnosť sa prejavila v presnej evidencii fotografií z výletov a vždy si na príslušný rok vyrobil veľký nástenný kalendár s vyznačením túr, aby mal prehľad, kam sa vyberie na klubovú túru. Radi tiež spomíname na jeho poriadkumilovnosť, keď v upratovacom švungu hodil klinčeky zabalené v servítke (vypýtané v krčme v Nižnej Slanej) do krbu, lebo si myslel, že je to použitá vreckovka. Takže namiesto vareného vína s klinčekmi v chladný novembrový večer po návrate z túry sme sa zahriali ich hľadaním.
Jančiho tvrdohlavosť sa prejavila na zhoršujúcom sa zdraví. Dlhoročne odkladaná liečba chronických zdravotných problémov sa mu vypomstila a posledné roky si ho pamätáme, že musel nosiť kuklu. Nakoniec ho neriešené diagnózy dobehli a poslednú túru absolvoval koncom mája. V našom klube bol členom dve desaťročia, čo ho radí k dlhoročným turistom.
Posledná rozlúčka sa konala len v kruhu rodiny, preto sa jeho priatelia s ním rozlúčia spomienkou v jeho milovaných horách. Venujte mu spomienku na spoločne strávené chvíle v prírode. Alebo si zanôťte „jeho“ obľúbenú pesničku: Na tej Detve studňa murovaná… 😉
Zbohom Janči. Budeš nám chýbať.
-TT-
