Na zamrznutom tajchu Ottergrund (autor foto: RoboV)
Na Huštáku sme sa zišli deviati a nakoniec sa nám všetkým predsa len podarilo natlačiť sa aj s bežkami aj s jednými snežnicami do dvoch malých áut. Okolo 8-mej sme z Červenej studne vyrazili podľa plánu, Katka sama so sebou so snežnicami smer Paradajs a Tanád po hrebeni a my ôsmi po NCH Milana Kapustu kopírujúci podzemnú rudnú žilu Terézia.
V spleti chodníčkov a cestičiek sa nám podarilo trafiť sa naň na druhý raz. Prvá zastávka bola na zamrznutom tajchu Ottergrund (Vydria dolinka, nem.), kde sa dvaja odvážni po ňom pokorčuľovali na lyžiach. Preborenie absolútne nehrozilo. Nasledoval dosť nepríjemný úsek, úzky chodníček občas v hlbokom snehu pomedzi polámané stromy dosť strmo stúpal, chtiac-nechtiac sme museli aj vypínať lyže. Všetko sa zlepšilo po napojení na žltú značku, pred ktorou sme si na peknom výhľadovom mieste blízko troch krížov so sochou obzreli celú Banskú Štiavnicu rovno pod nami.
Po žltej sme sa napojili na modrý NCH Andreja Kmeťa, ktorý nás zaviedol cez Farárovu hôrku a sedlo pod Kanderkou na sedlo Pleso. Tento úsek bol najkrajší, videli sme zamrznutý tajch Bakomi plný domácich korčuliarov, Sitno, čierne letiace oblaky vo vetre a tak. Niektorí sme si tento úsek polochtiac aj polozámerne skomplikovali výstupom na hrebeň a následnými krkahájmi pomedzi kríky strmo dole ku sedlu.
Po obedňajšej prestávke sme pokračovali SZ stranou popod hrebeň po červenej cyklotrase, komplet celá viedla po príjemnej rovine lesom, menšie spestrenie nám spravila zjazdovka s lanovkou Salamander s výhľadmi na Vtáčnik a na jej údolnú stanicu s Horným Hodrušským tajchom. Odtiaľ po Červenú studňu bol úsek vyskútrovaný, čo sa hneď prejavilo na množstve bežkárov skade-tade.
Na konci výletu sme sa zastavili aj v Hájovni a dali sme si do nosa. Katka nakoniec snežnice nepotrebovala, hore bolo tvrdo a silno fúkalo.
-RoboV-
