KST Banská Bystrica – Kremnička

Neisté počasie 3. novembra 2012 na poldennú túru Rohoznianskymi lazmi neodradilo 21 účastníkov (z toho 6 turistov za Podbrezovú) a dva psy. V centre Michalovej sme si pozreli miestne zaujímavosti (drevená zvonica, zvyšky vysokej pece, prívodný kanál vody, luštiareň šišiek, ozubnicová železnica) a vydali sa upravenou ulicou Hrable k michalovskej kalvárii. Popod Michalovskú horu sa dostali na lazy nad Rohoznou, kde vystúpili na najvyšší bod – Pôbišovo (Čierny vrch, 763 m).

V sobotu 27. októbra 2012 ráno sa v Malachove stretli len vedúce túry – Evka s Dankou. Ako vedúce si nemohli dovoliť neprísť, aj keď lialo ako z krhly… Evke sa totiž v tú noc snívalo, že len oni dve tam neprišli a ráno sa zišli turisti, ktorí prišli pre ne domov!

Skorý ranný odchod o 5.30 h a ranné mrholenie v sobotu 13. októbra 2012 predurčovali nižšiu účasť na potulkách Kremnickými vrchmi, no napokon sa na výlet vydalo 11 turistov. Vláčik nás viezol na zabudnutú zastávku Jastrabá po trati nazývanej Slovenský Semmering, kde škodou bola tma, ktorá neumožňovala si vychutnať krásu tejto horskej železnice. Pri výstupe na Jastrabskú skalu nás sprevádzal okrem brieždenia aj mierny dážď, ktorý nakoniec ustal a mohli sme si vychutnať čiastočne obmedzené výhľady z vrcholového brala.

V dňoch 3. – 7. októbra opäť naše kroky namierili na Zakarpatskú Ukrajinu. Pre miesto pobytu sme si vybrali Sinevirský národný park v pohorí Horhany s nocľahom na horských lazoch Pereniz (pozrite zábery od Arpáda) u „nášho“ horala Fjodora, kde sme strávili aj tohtoročný zimný pobyt. Po náročnej celodennej ceste cez Maďarsko na Ukrajinu sme vo večerných hodinách dorazili do vykúrenej chalúpky, ktorú už dávno zahalila tma. Skratkami cez ploty a dvory miestnych lazov nás za svetla čeloviek previedol hospodárov syn a gazdiná zasýtila vyhladnutých hostí.

Načasovať zmenu termínu túry, nie je vždy jednoduchá záležitosť.  Voľba na nedeľu 30. 9. 2012 sa však ukázala správna. Aj napriek sobotňajšiemu nočnému lejaku sa nás v nedeľňajšie slnečné „ráno“ o 10:00 h zišlo 27 účastníkov, z toho traja malí nádejní turisti a dvaja hafani.

Túru sme začali na Vyšovci – hornom konci Seliec. Vychádzkovým tempom sme prešli do Dubín, kde sme sa zastavili pri skokanských mostíkoch, ktoré sa zapísali aj do športovej histórie ČSSR a neskôr aj SR. Nad Jamkami sme si boli pozrieť povesťou opradené skamenené postavy kantora s kantorkou zo Starých Seliec.

Na sobotu 22. septembra 2012 nebola naplánovaná dlhá ani veľmi ďaleká túra, no vstávať sa muselo skoro. Od štvrť na sedem cestujeme piati vlakom Horehroním do Červenej Skaly, kde po trase pristupujú turisti z Brezna. Keďže zrušili vlakový prípoj ďalej na východ, krátime si čakanie na jediný ďalší spoj presunom popri meandroch rieky Hron do Telgártu, za ktorým nás čaká krásny úsek železnice cez Telgátsku slučku, viaceré viadukty a tunely i čarovné pohľady na zákutia Slovenského raja.

14. 9. až 16. 9. 2012 pozval Milan Hlavatý našich turistov za hranice Slovenska do Česka. Navrhol  moravské Jeseníky (Hrubý Jeseník) na tri dni. Svoju účasť potvrdilo 19 záujemcov. Asi sedemhodinová cesta rýchlikom tam aj späť bola príjemným spestrením a pozorovaním z okna vlaku krásne slovensko–moravské kraje. Prvý deň po vystúpení z vlaku v Ramzovskom sedle sme putovali hlavným hrebeňom Jeseníkov cez Keprník do Červenohorského sedla, kde sme mali rezervované ubytovanie.

Turistická akcia v sobotu 8. 9. 2012 sa vydarila a zároveň aj nevydarila, spomína vedúci túry Jano Riša. Hneď na začiatku nám akciu rozbilo meškanie vlaku 20 minút. Presne tých 20 minút potrebujeme v Martine na prestup z vlaku na autobus. Čo teraz? Zaimprovizovali sme a rozhodli, že ideme z Turčeka na Flochovú. Tak sme namiesto na Ploskej skončili na Flochovej. Polovica z účastníkov bola spokojná, veď aj keď Flochová nie je Ploská, predsa je pekná a aj tak väčšina ešte nestála na jej vrchole. Niektorých uspokojili fantastické čučoriedky, ale boli aj takí, ktorí boli sklamaní.  O pôvodnú trasu sa pokúsime na jar znovu.

-JaRi-