KST Banská Bystrica – Kremnička

Na štátny sviatok 17. novembra 2012 opäť pripadla akciová ponuka Železníc SR a supermarketu Lidl cestovať výhodne po všetkých železničných tratiach Slovenska. Neplánovane na rovnaký termín bol v kalendári túr zaradený vlakový výlet po trase zrušenej železnice Suchá Hora – Trstená. Čakali nás dva prestupy, prvý vo Vrútkach, ktorého sme sa obávali pre preplnené vlaky, no napokon sme šťastne prestúpili aj v Kraľovanoch a mohli si vychutnať doslova vyhliadkovú jazdu lokálky Orávka, ktorá dosahovala rýchlosť jazdy 20 – 30 km/h.

Keďže sme do stanoveného termínu mali prihlásených na akciu len 11 ľudí, autobus sme neobjednávali a rozhodli sme sa ísť vlastnými autami. V priebehu celého týždňa sa potom prihlasovali ďalší a ďalší a v piatok večer nás bolo už 32. A v sobotu ráno 10. 11. 2012 sme sa nakoniec zišli na Huštáku v počte 38. Zaujímavý bol nielen počet turistov, ale aj to, že krásy Ponitria boli s nami objavovať aj „zástupcovia“ turistov z Nemecka, Ruska, Bieloruska a Bulharska. Rozdelili sme sa do 9-ich áut a vydali sa do Kostolian pod Tribečom.

Neisté počasie 3. novembra 2012 na poldennú túru Rohoznianskymi lazmi neodradilo 21 účastníkov (z toho 6 turistov za Podbrezovú) a dva psy. V centre Michalovej sme si pozreli miestne zaujímavosti (drevená zvonica, zvyšky vysokej pece, prívodný kanál vody, luštiareň šišiek, ozubnicová železnica) a vydali sa upravenou ulicou Hrable k michalovskej kalvárii. Popod Michalovskú horu sa dostali na lazy nad Rohoznou, kde vystúpili na najvyšší bod – Pôbišovo (Čierny vrch, 763 m).

V sobotu 27. októbra 2012 ráno sa v Malachove stretli len vedúce túry – Evka s Dankou. Ako vedúce si nemohli dovoliť neprísť, aj keď lialo ako z krhly… Evke sa totiž v tú noc snívalo, že len oni dve tam neprišli a ráno sa zišli turisti, ktorí prišli pre ne domov!

Skorý ranný odchod o 5.30 h a ranné mrholenie v sobotu 13. októbra 2012 predurčovali nižšiu účasť na potulkách Kremnickými vrchmi, no napokon sa na výlet vydalo 11 turistov. Vláčik nás viezol na zabudnutú zastávku Jastrabá po trati nazývanej Slovenský Semmering, kde škodou bola tma, ktorá neumožňovala si vychutnať krásu tejto horskej železnice. Pri výstupe na Jastrabskú skalu nás sprevádzal okrem brieždenia aj mierny dážď, ktorý nakoniec ustal a mohli sme si vychutnať čiastočne obmedzené výhľady z vrcholového brala.

V dňoch 3. – 7. októbra opäť naše kroky namierili na Zakarpatskú Ukrajinu. Pre miesto pobytu sme si vybrali Sinevirský národný park v pohorí Horhany s nocľahom na horských lazoch Pereniz (pozrite zábery od Arpáda) u „nášho“ horala Fjodora, kde sme strávili aj tohtoročný zimný pobyt. Po náročnej celodennej ceste cez Maďarsko na Ukrajinu sme vo večerných hodinách dorazili do vykúrenej chalúpky, ktorú už dávno zahalila tma. Skratkami cez ploty a dvory miestnych lazov nás za svetla čeloviek previedol hospodárov syn a gazdiná zasýtila vyhladnutých hostí.

Načasovať zmenu termínu túry, nie je vždy jednoduchá záležitosť.  Voľba na nedeľu 30. 9. 2012 sa však ukázala správna. Aj napriek sobotňajšiemu nočnému lejaku sa nás v nedeľňajšie slnečné „ráno“ o 10:00 h zišlo 27 účastníkov, z toho traja malí nádejní turisti a dvaja hafani.

Túru sme začali na Vyšovci – hornom konci Seliec. Vychádzkovým tempom sme prešli do Dubín, kde sme sa zastavili pri skokanských mostíkoch, ktoré sa zapísali aj do športovej histórie ČSSR a neskôr aj SR. Nad Jamkami sme si boli pozrieť povesťou opradené skamenené postavy kantora s kantorkou zo Starých Seliec.

Na sobotu 22. septembra 2012 nebola naplánovaná dlhá ani veľmi ďaleká túra, no vstávať sa muselo skoro. Od štvrť na sedem cestujeme piati vlakom Horehroním do Červenej Skaly, kde po trase pristupujú turisti z Brezna. Keďže zrušili vlakový prípoj ďalej na východ, krátime si čakanie na jediný ďalší spoj presunom popri meandroch rieky Hron do Telgártu, za ktorým nás čaká krásny úsek železnice cez Telgátsku slučku, viaceré viadukty a tunely i čarovné pohľady na zákutia Slovenského raja.