V tomto článku nájdete reportáž z Walliských Álp a informáciu o nových reťaziach na Jordánke vo Vysokých Tatrách.
Walliské Alpy
Snom každého vysokohorského turistu je aspoň raz navštíviť švajčiarsky kantón Wallis a vystúpiť hore údolím Matter do romantického Zermattu, aby na vlastné oči uzrel najkrajší vrchol sveta Matterhorn. Matterské údolie a Saaské údolie obopína najviac štvortisícoviek z celých Álp. Okrem Matterhornu, ktorý najviac preslávil túto oblasť, je tam druhý najvyšší vrchol Álp – Monte Rosa 4634 m, najvyšší vrchol Švajčiarska – Dom 4545 m, biely krásavec Weisshorn 4505 m, či známy hrebeň od Breithornu 4164 m po Liskamm 4527 m.
Naša partia vysokohorských turistov stála pod legendárnym Matterhornom už štyri krát, posledne v roku 2008, preto chcem uviesť v tomto našom okienku zopár rád a typov, ktoré sa ťažko hľadajú v oficiálnych prospektoch a sprievodcoch.
Ubytovanie sa nám osvedčilo už po druhý raz v kempe Randa. Je tam všetko lacnejšie ako v Täschi, Randa je východisko na Dom a Weisshorn, doprava z Randy do Zermattu je najlacnejšie objednať taxík, ktorý je lacnejší ako vlak a príde po vás priamo do kempu. Spiatočný lístok na taxík je lacnejší a my sme ho využívali aj na druhý, či tretí deň. Naše autá boli po celý čas pobytu v kempe, lebo automobilová doprava hore údolím do Zermattu končí na obrovskom záchytnom termináli v Täschi a ďalej môžu len taxíky a vlak. Potraviny a pivo sme nakupovali lacno v supermarkete tesne pred Täschom. Ani jednu štvortisícovku neurobíte bez prespania v horskej chate, preto pri odchode z kempu sa dá na recepcii dohodnúť pobyt v kempe bez osôb. To znamená, že za dni čo som na chatách, platím v kempe len za stan a auto. Ak sa rozhodnete pre výstup na Dom, tak nie cez víkend. Chata Domhütte je beznádejne preplnená. No výstup na Dom vrelo odporúčam, nakoľko je to krásna ľadovcová vysokohorská túra, ktorá vás perfektne preverí v umení chodiť na mačkách s čakanom. Pri nepriaznivom počasí pre štvortisícovky sa priamo z Randy dajú robiť krásne túry do stredných výšok, ktoré sú výborným doplnkom pre naberanie kondície a aklimatizácie. Na získanie dobrej orientácie o blízkom okolí poslúžia informačné prospekty a rôzne mapy, ktoré ľahko získate v miestnom informačnom stredisku v Rande pri kostole.
Našim cieľom v roku 2008 bol Matterhorn a Monte Rosa, preto kúsok čerstvých informácii, ktoré sme získali pri zdolávaní týchto dvoch krásavcov. Čo sme urobili zle a čo nám zasa veľmi pomohlo pri týchto výstupoch.
Z vlastnej skúsenosti, ale aj zo skúseností iných, výstup na Matterhorn je závislý od počasia takmer na 60%. Preto sme si stanovili dva termíny našej alpskej expedície a pozorne sledovali vývoj počasie na internete. Počas nášho prvého termínu je predpoveď veľmi priaznivá. No ale však to poznáte, práve na ten termín nedostal jeden člen výpravy dovolenku. Preto až začiatkom augusta rozkladáme základný tábor v Rande, kde nám naši rodáci, ktorí práve balili stanový tábor, stihli ešte povedať, že celý týždeň nevideli ani jeden mráčik. Škoda, mali sme brať prvý termín, keď sme ho mali overený na internete. No a našim príchodom prišiel aj do alpskej oblasti studený frontálny systém. Sledovanie lokálneho vývoja počasia, pokladám za prioritu úspechu pri lezení vo výškach nad 4000 m. Presné informácie získate na recepcii kempu, ale hlavne v informačnom stredisku. Predpoveď je stanovená presne na hodiny, na nadmorskú výšku a priamo na naše údolie.
Záujemca o výstup na Matterhorn musí prvý deň vystúpiť z Zermattu (1600 m) na chatu Hörnli Hütte (3260 m), tam prenocovať a na druhé ráno robiť samotný výstup. Po vysadení z taxíka, alebo z vlaku v Zermatte treba prejsť takmer celým mestečkom, ktoré dalo slávu Matterhornu, alebo Matterhorn slávu Zermattu, až na jeho horný koniec. Potom tam zvážim, ako vystúpim na Hörnli Hütte. Po svojich 1660 m prevýšenia, alebo lanovkou na Schwazsee a potom ešte 2 hodiny pešo. Treba sa rozhodnúť, podľa toho, ako som (ne)namakaný. Ak idem pešo, nad pásmom lesa prechádzam popri poslednej tečúcej a dobrej pitnej vode. Hore na chate bude voda už len z ľadovca, alebo za ťažké prachy.
Chata Hörnli Hütte býva takmer stále plno obsadená a chatárka zvykne presne o 15. hodine zapisovať nocľažníkov. Priznáva zľavu, aj na naše preukazy KST. Raňajky, ak si objednáš, sú ráno o 4. hodine. Vtedy sa zapáli svetlo v celej chate. Predtým sa svieti len čelovkou.
Úspech na Matterhorne okrem počasia, kondície a skúseností z hôr závisí aj od toho, či v prvej polke výstupu ná
jdeš správnu cestu a nebudeš blúdiť tmou. Nad bivakom Solvay vo výške 4003 m sa už nedá zablúdiť. Preto je veľmi dobre po ubytovaní prejsť si začiatok nástupovej cesty, len tak na ľahko, aby som ráno pri čelovke zbytočne neblúdil. Pozorujem aj vracajúcich sa vodcov a ich klientov, ktorí už vrchol majú za sebou a snažím sa vštepovať si správnu cestu. Za nástupovým komínom a následne stienkou, je šikmé sutinové pole, na ktorom je veľa vyšľapaných chodníkov, no len jeden je správny. Ostatné sú od blúdiacich horolezcov. Druhý vážny problém, kde sa často blúdi sú prvé skalné veže. Hrubá orientácia, až sa pozerám od chaty je, že biele skaly sa obchádzajú sprava a červené zľava. Až prejdem tento úsek a dostanem sa priamo na severovýchodné rebro k prvým fixom, tak je dobre. Tento úsek cesty je približne znázornený na priloženom fotografii.
Ďalší postup je charakteristický tým, že sa niekoľko desiatok metrov ide horizontálne, potom dlhý úsekkolmo hore, zasa horizontálne a zasa kolmo hore. To, že som na správnej ceste ma utvrdia expanzné nity s okom. Po lezeckej stránke je najťažšie miesto tesne pod Solvaykou. Je to miesto bez fixov, no dobrá pevná skala. Mačky sa obúvajú a aj vyzúvajú, až to terén neprikáže skôr, za dlhým fixným lanom, ktorým sa prekonáva skalný výšvih. Na známom obrázku Matterhornu, je to spodok tej veľkej platne, ktorá tvorí tzv. plece Matterhornu. Na tejto platni,kde sa firn drží po celý rok, sú fixné body vzdialené asi 20 – 30 m, preto treba používať minimálne 40 m lano. Pri zostupe, tam kde sú fixné laná, je lepšie zlaňovať. Výhodu má tá dvojica, ktorá je maximálne zohratá. No v každom prípade treba sa vyhnúť zostupu za tmy, lebo určite budem blúdiť.
Koľko trvá výstup na Matterhorn? Na to je veľmi ťažko odpovedať. Vodca s klientom na lane to robí približne za osem až desať hodín, všetko záleží akú má klient kondičku. Samozrejme chata – vrchol – chata. Mne to trvalo dvadsať hodín, moji známi zostupovali takmer celú noc a všetko zlaňovali, iní priateľ to urobil za 14 hodín. Niekto bivakuje na Solvayke pred výstupom, iní zasa po výstupe, hoci je to zakázané. Solvayka by mala slúžiť len v prípade zhoršenia počasia, v takom prípade to musíš nahlásiť na chate, kde ti to aj zaúčtujú.
A čo tak prilepiť sa ráno za vodcami, aby som neblúdil! Jednak vodcovia to nemajú radi a druhá vec, v stene takmer utekajú. Ráno na chate to vyzerá asi takto: Klienti a my raňajkujeme, vtom prídu do jedálne vystrojení vodcovia, povedia meno, cvakne menovaného na karabínu a upaľujú pod nástupovú stenu. Kým sme my prehltli prvý k
úsok slaninky už bola jedáleň prázdna. Vybehli sme na terasu chaty a východná stena Matterhornu sa len tak trblietala od množstva svetielkujúcich lezcov. Vodca v tme pozná každý chyt, každý krok, každý umelý fix, každý dobrý štand. Ja musím všetko hľadať pri svetle čelovky. Preto rozumnejšie je omakať si cestu deň vopred a ráno nemusím naháňať vodcov. Vodcovia na Matterhorne sú skutoční vodcovia. Pozdravia, prihovoria sa a hlavne vedia poradiť. Ich rady berme smrteľne vážne. My sme to takmer oľutovali.
Kto sa môže pokúsiť o výstup na vrchol Matterhornu? Všetci, kto myslí, že na to má. Nikto ťa nespovedá, nekontroluje, nezakazuje. Na Matterhorn sa lezie vo dvojici na lane a nesmie chýbať čelovka, mačky, čakan, 2 – 3 karabínky, slučky, osma a dva litre vody. Jeden vodca pod stenou Matterhornu mi povedal, že záujemca o výstup by mal urobiť za hodinu 400 výškových metrov.
Najvyšší vrchol Monte Rosy je Düfourspitze 4634 m vysoký, po Mont Blancu druhý najvyšší vrchol Álp. Všetci, ktorí chcú vystúpiť na Düfourspitze zo švajčiarskej strany musia prenocovať na chate Monte Rosa. Je to príjemná,milá a tak trochu ľudská chata, kde si vážia zákazníkov. Určite iná ako Hörnli Hütte. Na Monte Rosa Hütte sa obyčajne cestuje z Zermattu zubačkou na Gornergrat a vystúpiť treba na predposlednej zastávke Rotenboden. Z Rotenbodenu sme za tri hodiny na chate, no najskôr treba prekonať trhlinami rozoklaný ľadovec Gornergletscher.
Po ubytovaní sme si zašli na veľkú kamennú morénu, ktorou ráno budeme kráčať pri čelovkách. Je to miesto, kde sa dá veľmi ľahko zablúdiť a tým ohroziť samotný výstup. Na balvanoch sme postavili pár desiatok mužíkov, aby sme mali istotu a verte, nasledujúce ráno o 3. hodine nám to veľmi pomohlo. Za morénou nasleduje skalný prah a za ním ľadovec Monte Rosa – gletscher. Asi prvých 500 m je ľadovec bez trhlín, no potom nasleduje ľadovcové more trhlín, ktoré sa pri čelovkách veľmi ťažko prekonáva. Ľadovcom až do sedla Sattel, ktoré je vo výške 4359 m. Zo sedla vľavo sa tiahne firnovo – skalný hrebeň ostrý ako britva, končiaci až pri vrcholovom kríži. Tu nepomôže žiadna rada. Kto sa odváži na tento posledný úsek musí byť istý na mačkách s čakanom v ruke, dobrý na skale obalenej ľadom a mať istý krok pri prekonávaní hrebeňových vežičiek v poriadne exponovanom teréne. Trošičku, ozaj trošičku to pripomína Martinovku tesne pred vrcholom Gerlachovského štítu. Celú cestu som vyznačil na priloženej fotografii.
Nemám informácie, koľko trvá výstup na vrchol Monte Rosy, preto dávam na vedomie čas, ktorí sme dosiahli v roku 2008 za dobrého počasia. Z chaty Monte Rosa sme vyrazili o 2.15 h a na Düfourspitze sme stále o 10.30 hodine. O 15.00 hodine sme na chate Monte Rosa zapíjali pivom úspešný výstup. Nezabudnite, že čerstvý sneh, skryté trhliny, či časté víchrice na záverečnom hrebeni, vedia veľmi natiahnuť čas.
Jordánka s novými reťazami
V roku 2008 sme robili s priateľmi výstup na Lomnický štít Jordánovou cestou. Po príchode do sedla pod Lomnickým sme natrafili na nové kvalitné reťaze, ktoré sa tiahli najťažšou časťou Jordánky, takmer bez prerušenia. Tento zaistený úsek Jordánky veľmi zľahčuje výstup na Lomnický štít touto populárnou cestou. Spolulezec len tak na okraj poznamenal, že sú to tie zmiznuté reťaze z Gerlachovského štítu.
Všetkým vysokohorským turistom želám veľa úspechov.
Spracoval: Milan Hlavatý (marec 2009)
