V šialenom rannom (nočnom?) čase o 4-tej hodine 28. septembra 2013 sa stretáva jedenástka ranostajov a vyráža prvým vlakom z Banskej Bystrice do Brezna. Polhodinový prestup si krátia rozcvičkou v podobe pešieho presunu medzi breznianskymi zastávkami ešte spiacou metropolou Horehronia. Pristupujú do lokálky na Tisovec, ktorou znie vrava tuctu „Podbrezovčanov“. Zubačka zaplnená do posledného miesta nás vytlačí do sedla Zbojská, ktorou sa prevaľuje jesenná hmla.
Mrazivé ráno i chmáry rozoženieme stupáčikom na Kučelach, kde už vykukuje slnko a ujčok, pasúci obce sa nás pýta, či „turisti, ležiaci na celte, nepatria k nám“. To ešte netušíme, že o pár minút neskôr by sa nám turistická posila žila, lebo pri poslednom dome Kučelachu strácame až 40 % účastníkov, ktorí vediac, že ideme zeleným traverzom na Burdu, zabočia po zelenej na Tri kopce (smer Fabova hoľa). Darmo ich vyčakúvame pol hodinu pri zhorenom zrube Burda, ich nikdy. Ani signálu na telefón niet, preto pokračujeme v ceste.
Severný traverz Vysokého vrchu nám pripraví očakávaný výhľad na Vysoké Tatry v podobe rúbaniska, z ktorého vidieť v priezore pomedzi Malú a Veľkú Stožku a cez sedlo Priehyba pod Veľkou Vápenicou tatranský Kriváň! Zarozprávaní s ostrým slnkom rovno oproti v tvári úspešne míňame odbočku do zarastajúceho rúbaniska a zvážnica nás vedie do doliny. Našťastie sme sa spamätali a zachádzkou aj znížili náskok, čo sme získali oproti stratenej skupine, čo si mimo plánu pridala výstup na Tri kopce (s nadávajúcim Klemom). Na obed sa zložíme na rázcestí Siváková, kde nás nasýtených dobiehajú stratené duše, tak mierime na najvyšší bod – Ostrica, kde aj im doprajeme poludňajší oddych.
Mierne zvlnený hrebeň Šarkanice utešene ubieha a vidieť, že tadiaľto veľa turistov nechodí, preto naša 24-členná banda (cestou stratenci pribrali omeškanca, čo prišiel autobusom) pekne prešlape malebný hrebeňový chodník. Vedúci Tomáš sa nevie dočkať výhľadového brala na Voniace a preto doslova letí, čo nie je každému po chuti, ale následný hodinový oddych a relax to vynahradí. Bodaj by aj nie, keď Voniac je označovaná za najkrajšie miesto Muránskej planiny pre svoju úchvatnú leteckú vyhliadku na Slovenské rudohorie. Lokalitu ospevujú nielen turisti, ale tiež botanici a všetci milovníci prírody. Zostáva nám už len hodinový zostup na železničnú stanicu v Tisovci, kde samozrejme nie je žiadna možnosť občerstvenia a ani len opláchnutia sa vodou, preto Bea poprosí ráznu pani výpravkyňu, či nás pustí do služobných priestorov. Natískame sa do jednovožňového vlaku a po ozubnicovej trati sa šplháme cez sedlo Zbojská na rýchlik do Brezna, kde stíhame medzivlakové (prestupové) pivo/kofolu/kávu.
Parametre túry:
- vzdialenosť 24,1 km,
- celkový čas prechodu 8.35 h,
- stúpanie 1067 m,
- klesanie 1364 m,
- priebeh túry.
-TT-
