V termíne 29. augusta až 7. septembra zamierilo 5 členov nášho klubu (pôvodne malo byť 8 účastníkov) pod vedením Tomáša na Balkán. Janka, Ľubka, Maryčka a Maroš zamierili do Bosny a Hercegoviny. Na maďarsko-chorvátskej hranici sa nadránom zastavili na slávnom bitevnom poli pri Moháči z roku 1526, presne v deň bitky a to 29. augusta. V údolí rieky Bosny bola prestávka v historickom stredovekom mestečku Vranduk s pevnosťou, kde si pätica vyskúšala streľbu s lukom a šípom.
Piatok sa niesol v znamení spoznávania metropoly krajiny – Sarajevo s jej osmanskými, rakúsko-uhorskými, juhoslovanskými i novodobými pamiatkami. V sobotu si partia vybrala okružnú túru v pohorí Bjelašnica cez meandre Studeni potok, hranou kaňonu Rakitnica, pastiersku osadu Lukomir a Dugo polje z/do dediny Umoljani, kde sme mali výborné ubytovanie v penzióne.
Nedeľný oddychový deň s ideálny letným počasím bol venovaný mototuristike, kde sme spoznávali prírodné i stavebné zaujímavosti Sarajeva a okolia: vojnový tunel záchrany z občianskej vojny, park Vrelo Bosne, vysielač na vrchu Hum, olympijský areál ZOH 1984 v štvrti Koševo (hala Zetra), piknik na pevnosti Bijela tabija s výhľadom na celé mesto, observatórium a bobová dráha ZOH pod vrchom Trebević, mestečko Trnovo (granát v stene kostola), nádherná roklina Kazani pri dedinke Turovi a horské autocesty podhorím Treskavice a Bjelašnice.
Odchod z Umoljani bol vyplnený prehliadkou stredovekej nekropoly (náhrobné kamene stéćci), panoramatickou cestou do osady Bobovica, presun cez športoviská ZOH (Babin do, Veliko polje, Malo polje) do historického mesta Konjic s osmanskými pamiatkami (kamenný most). Cestou do Jablanice sme mali krátku zastávku pri nádrži Jablaničko jezero, na obed pečená jahňacina a prehliadka pamätníka bitky za ranených na Neretve. Slabý dážď a následná dúha ozvláštnili prejazd kaňonom Doljanki do priesmyku Sovićka vrata, kde začína nová horská asfaltka cez Park prirode Blidinje do miesta ďalšieho nocľahu – lyžiarske stredisko Risovac.Večer ešte prechádzka po brehu jazera Blidinje – najväčšie prírodné jazero krajiny.
Utorok bol v znamení celodennej túry v krásnom vápencovom pohorí Čvrsnica na jeho najkrajší výhľadový vrchol – Velili Vilinac (2118 m) s kruhovým výhľadom a novou horskou chatou pod jej vrcholom, kde nás pohostili „horskáči“ z mesta Jablanica. Okrem nich sme celý deň nestretli ani živáčika. Večer sme sa poďakovali v krčme v Risovaci za pomoc pri nájdení začiatku značenej trasy a celá horská osada už o nás vedela, že sme boli na Vilinaci.
V stredu sme si vybrali protiľahlý horský masív Vran s jeho najvyšším vrcholom Veliki Vran (2074 m) s opäť ukážkovým kruhovým výhľadom. Za krásneho počasia sme stretli len maďarský párik, inak nikoho. Poobede vrámci spoznávania zaujímavostí okolia sme si prehliadli úchvatné stredoveké pohrebisko (nekropola stećci) a prešli od kláštora Masna Luka z roku 2003 cez Dugo polje späť do penziónu v Risovaci.
Oddychový deň s presunom cez horské cestičky cez Tomislavgrad k priehrade Ramsko jezero sme využili na relax pri vode i duchovné rozjímanie v areáli františkánskeho kláštora Šćit so slivkovými sadmi. Poobede sme zamierili do mestečka Gornji Vakuf-Uskoplje, odkiaľ sme sa doslova vydriapali vďaka šoférskej zdatnosti Maroša na turistickú chatu Rosinj vo výške 1680 m v pohorí Vranica.
Piatok sme mali stredne náročnú poldennú túru na najvyšší bod pohoria – Nadkrstac (2110 m), Devetaci (2004 m) a Rosinj (2059 m) s krásnymi výhľadmi. Poobede sme sa rozlúčili s chatárom a zišli do mestečka, kde sme sa stretli s priateľmi z turistického klubu PD Goran. Presun cez mesto Bugojno, kde všetci žili blížiacim sa futbalovým zápasom Bosna a Hercegovina voči Slovensku, nás preniesol do kráľovského mestečka Jajce, kde sme pobyt v krajine ukončili večerou s kulisou burácajúcich domácich futbalových fanúšikov a prehliadkou historického centra.
Dovidženja Bosna i Hercegovina!
Spoločné a vrcholové fotografie nájdete v klubovej fotogalérii.
-TT-
