Spoznávať na jednej túre krásy dvoch pohorí v nedeľu 16. júna 2013 sa vybralo 25 turistov. Keďže odchod z B. Bystrice bol veľmi skoro, väčšina z nás začala túru občerstvením sa v turistickej Chate Oravice (postavenej v roku 1947), po ktorom nasledovalo privítanie a základné informácie a zaujímavosti o osade Oravice.
Popri kúpalisku sme sa vybrali najprv do Skorušinských vrchov. Po pomerne strmom a nepríjemnom výstupe lesom, v ktorom boli stromy zničené škodcami ale aj snehovou kalamitou, sme sa ocitli na nádherne rozkvitnutej lúke. Pokračovali sme najprv popri lese a potom lúkami až k rázcestníku Vyšné diely. Okrem krásnej kveteny sme boli odmenení výhľadmi na Osobitú, Skorušinu, Babiu horu, Pilsko i Roháče. Po krátkom oddychu sme pokračovali po okraji krásne zakvitnutých lúk s výhľadmi na Západné Tatry. Potom sme odbočili do pomerne hustého zmiešaného lesa (prevládali buky a smreky) a onedlho sme sa ocitli na vrchole Magury, poľsky Magura Witowska (podľa obce Witów). Boli sme na hraniciach s Poľskom, a tak okrem vrcholovej fotky, nechýbala ani fotodokumentácia hraničných kameňov. Pre väčšinu z nás to bol prvovýstup, a tak sme ho symbolicky aj zapili. Pokračovali sme po hraniciach poľskou čiernou turistickou značkou smerom k Witowskému Przyslopu. K nemu sme však nedošli, skôr sme odbočili krížom cez les k malebným poľanám Košariská a Tichá, kde dodnes stoja zachované pôvodné koliby. Pri výstupe z lesa sme boli očarení netradičnými výhľadmi na celé Tatry. Bol to asi pre väčšinu z nás najkrajší okamih túry. Nebolo ľahké ani pre znalcov určiť správne všetky vrcholy, ktoré sa pred nami otvorili. Po „hlavnej prestávke“, ktorú jedni venovali doplneniu energie, iní zbieraniu smrekových výhonkov či ďalšiemu spoznávaniu okolia, sme pokračovali zostupom do Tichej doliny, ktorá oddeľuje Skorušinske vrchy a Západné Tatry.
Asfalka v Tichej doline nepotešila, ale niektorí boli aj na ňu zodpovedne pripravení a prezuli sa do ľahšej obuvi. Našťastie nič netrvá večne a objavil sa pred nami rázcestník. Vošli sme do Juráňovej doliny. Naozaj len na chvíľku sme sa ocitli v lesíku, aby sme boli opäť na nádherne zakvitnutej lúke s výhľadom na „zakázanú“ Osobitú, ale aj les pred nami, kde sme sa mohli schovať pred slniečkom, ktoré na nás veru nešetrilo a hrialo nás teplými priam horúcimi lúčmi. Dostali sme sa do ústia doliny, ktoré tvorí vápencová Tiesňava. Juráňov potok tu vytvoril vo vápencoch hlbokú brázdu, ktorou odvádza vody spod Bobrovca. Zarezáva sa prudko do skalného bloku a vytvára prepady, vodopádiky, „obrie hrnce“ a iné prekrásne útvary. Zaujali aj zbytky starej vozovej cesty cez roklinu, ktorou sa v minulosti vozilo drevo. V Juráňovej doline sa potešili aj amatérski botanici pri pohľade na rozkvitnutý črievičník papučkový, ktorý je kráľom či kráľovnou medzi našimi orchideami. Tiesňava prechádza postupne do širšej doliny. Lesom sme vystúpili do sedla Umrlá. Existujú dve teórie, podľa ktorých dostalo sedlo názov. Obe sú tragédie, týkajúce sa 12 lesných robotníkov – podľa jednej v drevenom zrube zhoreli, podľa druhej zamrzli. Zo sedla sme sa do Oravíc vrátili Bobroveckou dolinou a opäť nám robila spoločnosť ako po celý deň Osobitá.
Keď sme ráno odchádzali, Oravice ešte oddychovali, no poobede boli plné parkoviská aj obe kúpaliská. Zopár ľudí sa osviežovalo aj v potoku Oravica. My sme pokračovali, obchádzajúc množstvo áut, k nášmu východiskovému miestu, na Chatu Oravice, kde bola tradičná kremničkárska tlačovka. Čakanie na pivko bolo nekonečné, obsluhovali brigádničky a skoro zamestnali aj jedného z nás.
Viac fotografií si môžete pozrieť na záberoch od Arpáda.
Parametre túry:
- vzdialenosť 20,6 km,
- čas 6 hodín,
- prevýšenie 674 m,
- priebeh trasy (záznam túry)
-DK-
