LP Veporskými vrchmi

Kováčikova chata na Zadnej Kýčere (autor foto: RoboV)

Kováčikova chata na Zadnej Kýčere (autor foto: RoboV)

Začali sme jedenásti v sedle Zbojská v sobotu 28. januára 2023. Prvých pár stoviek metrov sme prešli s bežkami na nohách pomedzi koľajnice zubačky. Prvá oficiálna prestávka s jedlom aj s pitím bola na Machniarke, kde nás trošku pohostili domáci vrchári. Nasledoval opatrný zjazdík dole po zvážnici so snehom skoro po kolená. Potom nás čakal dosť náročný úsek so stúpaním aj s kopou popadaných stromov a s poprimŕzanými potôčikmi.

Konečne poobede (podľa mňa aj dosť skoro) sme dorazili na náš parádny zrubík čiže na Chatu Kováčik na Zadnej Kýčere, kde sa od jadra oddelili piati jednodňoví lyžiari, z toho jedna lyžiarka. Čakal ich jeden hore kopček na Prednú Kýčeru a opatrný zjazdík Kýčerským grúňom do Čierneho Balogu na Dobroč.

Jadro sme si najprv porozdeľovali pracovné úlohy a postupne do západu Slnka sme ich napĺňali. Rúbanie a nosenie drievka, vynáška vody vo vedrách, prešliapávanie chodníčkov k latríne, studničke atď. Niekedy pred západom Slnka k nám prikvitol ďalší drsný chlapík – Jozef z Čiernej doliny, ale pekne k nám zapadol, aj jeho becherovka zapadla.

Ráno sme absolvovali raňajky, švédske stoly to neboli, poupratovali sme, zapli lyže a s trošku ľahšími ruksakmi sme sa vydali po chvalabohu prešliapanej včerajšej trase hore na Machniarku. Tam sme neplánovanej stretli podbrezovských kolegov, ktorí mali v pláne prejsť na Dobroč rovnako ako v sobotu. Trošku sme si hrkli a pokračovali sme smerom dole na Chlípavicu, kde sme sa nachlípali nápojov a kapustnice. A už len posledný nekonečný a nekonečne náročný úsek cez Priehybinu dole bývalou zjazdovkou do Michalovej a cesta domov. Na záver sa na Priehybine rozhodli Vlado s Jožom, že skúsia prejsť na bežkách cez vrch Zrázy až do Brezna…

Snehová zima, ako má byť! Tešíme sa o rok na ďalší prechod.

-Robo-

Komentáre sú uzavreté.