Na vrchole Šiklóš (autor foto: VladoS)
Vo vlaku do Levíc sme sa stretli siedmi statoční, z toho dvaja Stanovia zo Zvolena. Len čo sme vystúpili v Leviciach, lyže sme zapínali hneď na stanici medzi koľajnicami. Vyrazili sme najprv priamo pomedzi ne, za mestom sme sa posunuli pár metrov vedľa, po zasnežených kukuričných alebo slnečnicových poliach sa nám šliapalo lepšie. Bola to celý deň samozrejme iná lyžovačka ako u nás.
Tentoraz sme fungovali asi tak, že keď bolo treba, vytýčili sme si približný azimut, napr. “tamto ku kraju tohto lesíka“, lesík bol vzdialený zo 2 – 3 km, no a rovnou čiarou sme sa k lesíku pomaly približovali pomedzi stáda srniek, zajacov, bažantov, labutí atď. Mali sme aj úsek popri dolnom Hrone, ten bol durch zamrznutý. Mali sme aj jedno stúpanie, a to na betónovú rozhľadňu, pochádzajúcu z komunizmu s riadne strmými zasneženými schodmi. Stojí v 270 m n. m. a po slovensky sa volá Vápnik, po maďarsky Šiklóš.
Celý deň sme na lyžiach boli pre domácich trošku atrakciou na lyžiach. Fotili si nás, natáčali, autá po nás trúbili a aj v staničnej krčme sme spôsobili rozruch. Ale musím sa aspoň za seba priznať, toto bol len úlet, u nás sa lyžuje samozrejme lepšie a zdá sa, že táto zima nám praje.
-RoboV-
