V dňoch 30. septembra až 3. októbra bolo zorganizované tradičné jesenné čistenie turistických chodníkov. Tento raz voľba padla na Drienčanský kras v Slovenskom rudohorí. Opäť krásna oblasť, ale turisticky zabudnutá, ak nepočítame v lete navštevovanú najteplejšiu vodnú nádrž u nás – Teplý Vrch.
Základňou nám bola vzorne udržiavaná turistická ubytovňa nad hasičskou zbrojnicou DHZ Teplý Vrch. O stravu účastníkov sa starala Mária a večer sme sa rozlúčili so slobodou nášho predsedu.
Za tri dni boli vykonané nasledovné aktivity:
- V piatok 1. 10. sme s hlavným okresným značkárom – Mariánom vypucovali zelenú značku Španie Pole – hrad Drienok – Slizké – Budikovany. Milo nás prekvapila krása krajiny, ktorou je trasa vedená. Na úseku dolina Drienka – Slizké je čiastočne obnovené značenie (pre mokré stromy po celodennom daždi), na celej trase sme vyklčovali húštiny, čím sa výrazne zlepšila priechodnosť a vyzbierali sme odpad (hlavne plastové fľaše, ktorých tam bolo neúrekom – dve veľké vrecia).
Parametre trasy:
– vzdialenosť 17,2 km,
– trvanie 8.11 h,
– prevýšenie 397 m,
– priem. rýchlosť pohybu 4,1 km/h,
– záznam priebehu trasy,
– fotografie od Arpáda. - V sobotu 2. 10. sme išli červenú magistrálu Cesta Márie Széchy na úseku sedlo Prievady – Klinové – Boľfovo a modrú od záveru Drieňovej doliny – Boľfovo – Lukovištia – Bankov – Drienčany, kde sme tiež klčovali a zbierali odpad (opäť dve vrecia), červená je dobre označené, ale modrá dlho nemala obnovené značenie, tak sme aspoň klčovali, čo sa dalo. Opäť krásne končiny a veľká spokojnosť s trasou. Nazbierali sme si orechy a o 17.30 h sme absolvovali pútavú prehliadku Dobšinského fary v Drienčanoch v sprievode miestneho pána farára (fotografie od Arpáda).
– vzdialenosť 19,6 km,
– trvanie 7.48 h,
– prevýšenie 473 m,
– priem. rýchlosť pohybu 4,4 km/h,
– záznam priebehu trasy,
– fotografie od Arpáda. - V nedeľu 3. 10. sme mali oddychový program po dvoch náročných dňoch a išli do Kyjatíc, kde sme mali prezentáciu ručnej výroby krásnych kyjatických drevených hračiek (výrobca p. Hedvigi), prehliadku stredovekého nádherného kostolíka s freskami a návštevu archeoparku kyjatickej kultúry (fotografie od Arpáda). Na záver sme vyklčovali kroviny pri vjazde do obce, kde vôbec nebolo vidieť cestné značenie – označenie obce, uvítací erb obce, smerovku do osady Kadlub a hlavne smerovku k archeoparku. Nakoniec nás starosta zglbal, že sme im ostrihali konáre okrasných kríkov, ktoré zasahujú aj do cesty – cestári by ich odpíli úplne, lebo boli nevhodne vysadené (vôbec nebolo nevidieť vjazd do obce – z hľadiska dodržiavania 50-tky v obci to nepochopím) a pritom tento rok opravili archeoskanzen nad dedinou, ale smerovú tabuľu k nej taktiež nebolo vidieť pre konáre). Také slovenské, máme unikáty, ale dobre ukryté a hlavne zle označené! 🙁
- parametre trasy spracoval Arpád Takács.
-TT-