Baranie sedlo zo Zeleného plesa na Téryho chatu

Baranie sedlo (autor foto: Dušan Šišlák)

Baranie sedlo (autor foto: Dušan Šišlák)

Na akciu „Baranie sedlo“ vo Vysokých Tatrách v dňoch 11. – 12. 9. 2022 sa prihlásilo trinásť vysokohorských turistov, osem cestovalo vlakom, piati dorazili do Tatranskej Lomnici autami. Privítali nás dažďové kvapky, tak sme išli do Retro cukrárne, a čakali sme oneskorenú osádku auta s vodičom Marošom. Zjedli sme výborné zákusky a po tel. dohode, sme meškajúcu trojicu ďalej nečakali, a vyrazili sme na Zelené pleso v upršanom počasí, ktoré nás sprevádzalo až po chatu. Zatúlaná trojica dorazila na chatu pol hodinu po nás. S polpenziovou večerou sme boli spokojní, vrátane našich dvoch vegániek, ktorým operatívne pripravili chutný zeleninový šalát. Na pozvánku do baru v suteréne, ktorý sa otváral po 20-tej hodine sme nereagovali, lebo predpoveď počasia na druhý deň bola nepriaznivá, tak sme sa šetrili a zaľahli sme.

Na druhý deň sme energiu naozaj potrebovali, keďže správy o záporných teplotách a snehových prehánkach s vetrom, sa naozaj naplnili. Počas výstupu Veľkou Zmrzlou dolinou bola nízka oblačnosť, teda sedlo sme vôbec nevideli, orientovali sme vďaka kamenným mužíkom, a aj z nich niektoré patrili iným cestám. Spoľahlivo sme sa dostali na suťoviskový kužel pod sedlom, z ktorého sa nedalo zablúdiť. Zrazu sa z hmly vynorili dve osoby idúce oproti nám. Boli to dvaja Poliaci, ktorí sa otočili hneď v nástupe do Baranieho sedla z dôvodu poľadovice so snehom. Dohodli sme sa, že rozhodnutie urobíme až na mieste, a pokračovali sme v stúpaní suťoviskom. Podmienky v žľabe boli naozaj také, ako nám ich opísali, ale po úspešných prvých metroch sme sa rozhodli pokračovať. Čím sme boli vyššie, tým bolo problematickejšie sa vrátiť. Na zľadovatelých ťažších výšvihoch sme použili fixné lano, postupne sme sa prebojovali do záveru zľadovateného žľabu a vystúpili sme do Baranieho sedla. Marta z Bratislavy zaplatila daň za úspešný výstup svojim pravým kolenom, zasiahnutým padajúcim kameňom v žľabe. Túru však dokončila bez problémov, zranenie nebolo vážne. Na druhej strane hrebeňa, pri zostupe do Malej Studenej doliny, oblačnosť ustúpila a užili sme si výhľady. Na Téryho chate sme si dali hodinovú tlačovku. Nemuseli sme sa ponáhľať na vlak, lebo sa ukázalo že traja majú v Tatranskej Lomnici auto. Ďakujeme ochotným vodičom za odvoz domov.

Všetko bolo tak ako malo byť, užili sme si dážď, vietor, poľadovicu, sneh aj slnko. Boli pekné výhľady, a boli aj miesta s problematickou orientáciou. Ďakujeme horám za pestré zážitky, umocnené super partiou vysokohorských turistov, ktorá sa zišla.

Parametre túry:

-Dušan Šišlák-

Komentáre sú uzavreté.