Nízke Tatry – Chopec (autor foto: TT)
24. marca 2018 zima vládne v Nízkych Tatrách ešte v plnej sile. O prvom jarnom víkende nemôže byť ani reči napriek slnečnému počasiu. Stúpame popri zjazdovke Bačova roveň na Chopec, odkiaľ sa otvára krásny kruhový výhľad na okolité zasnežené horstvá s dominantnými Tatrami. Z Rovnej hole vidíme aj nízkotatranského kráľa – Ďumbier, ktorý si ešte dlho ponechá zimný šat.
Z Bocianskeho sedla sa vydriapeme po šikmom traverze na hlavný hrebeň a v Kumštovom sedle sa delíme na dve skupinky. Jedni si užívajúc ešte výhľady cez Lajštroch zostupujú na Čertovicu a zvyšok s čakanmi v ruke schádza po strmom chrbáte do Kumštovej doliny a následne do Jarabej. V Chate Jarabatá sa stretáva s priateľmi z Brezna, ktorí boli bežkovať okolo Beňušky a napokon sa všetci účastníci stretávajú opäť v autobuse domov.
-TT-
Parametre trasy:
- vzdialenosť 11,1 km,
- trvanie 5.38 h,
- stúpanie 847 m,
- klesanie 946 m,
- priem. rýchlosť pohybu 3 km/h,
- záznam priebehu trasy cez Kumštovú dolinu (do Jarabej),
- záznam priebehu trasy cez Lajštroch (na Čertovicu),
- fotografie od Arpáda,
- fotografie od MartinaH,
- fotografie od Milana Hanesa,
- video od Milana Hanesa,
- parametre trasy spracoval Arpád Takács.
Za pekného slnečného počasia v sobotu 24.03. vykročila jedenástka turistov na strminu zjazdovej stráne, dvíhajúcej sa nad osadou Vyšná Boca. Bola to na úvod celkom dobrá rozdychávačka. Ďalej trasa viedla nahor svahmi pomedzi stromy na rozložitý, skoro rovný masív kopca Chopec. Tu bola prvá pauza s ojedinelými kruhovými výhľadmi. Pokračovali sme po širokej zasneženej planine Rovnej hole až k jej vrcholovému bodu. Krásne okolité panorámy a slnečný jas priam nabádali na fotografovanie, preto každý kto mal foťák, cvakal zábery na všetky svetové strany. Po konzumnej prestávke sme vykročili na zasneženú stopu do Bocianskeho sedla. Hlboký sneh, doslova položený na kosodrevinu urobil z tohto úseku fyzicky namáhavý prechod. Prepadávanie stopy a následné vyskakovanie na tvrdší zamrznutý povrch nám ubralo hodne síl. V uvedenom sedle sme boli radi, že to máme za sebou a sily sme sa snažili nazbierať pitno-oddychovou prestávkou. No odtiaľto nás čakal tiež nemenej náročný traverz po zamrznutej snehovej škrupine príkreho svahu s napojením na hlavný chodník nízkotatranskej magistrály. Na vrcholovom chodníku sa po krátkej porade skupina rozdelila. Časť účastníkov pokračovala pôvodne plánovanou, hrebeňovou trasou na Čertovicu. No a väčšia partia s určitými obavami zvolila netradičný zostup oblinou bočného chrbta do Kumštovej doliny. Sklesávali sme južným svahom, našťastie tu preto bol sneh sypký, čo umožňovalo za pomoci čakanov pomerne bezpečné zostupovanie do údolia. Výškový rozdiel sme prekonali bez ujmy a trasa dolinou mala oddychovo-jarný charakter. Celkový dojem z panorámy nízkotatranských vrchov vyvolal u každého pozitívnu eufóriu, s ktorou sme spokojní docestovali domov.
-JančiVes-
