Na prechod dolniakmi sa v sobotu 7. 10. 2017 formou platby prihlásilo osem statočných účastníkov. Najprv sme si v chladnom, hmlistom, ráne obzreli dierkové dúpence a následne aj Tesársku roklinu. Výbeh nás rozohrial, a tak po krátkom auto-presune sme rezko vykročili z dedinky Šipice do údolia Belujského potoka. Viacdenné dažde v kombinácií s rosou, rozmočili terén na trase, ktorá miestami pripomínala džungle s blatom, popadanými stromami, kríkmi, mokrou trávou, konármi, potôčikmi a kalužami. Postup nám sťažovalo hľadanie značiek, nakoľko (ne)chodník bol len nedávno turisticky označený. Po skákaní a kľučkovaní sme nakoniec bez ujmi dorazili do slnkom osvietených Sebechlieb. Tu všetkým dobre padla obedová pauza a čoskoro sme mohli vykročiť do vinárskeho podhoria Štiavnických vrchov. Prešli sme popri vodnej nádrži, lemovanej rybármi a dokráčali do pivničkovej osady Mladá Hora. Tu sme absolvovali zrýchlený okruh pomedzi chatky a postúpili zvážnicou k rázcestiu Krejdy. Nasledoval výstup na oblinu Viničného vrchu. Celý úsek bol nedostatočne značený miestnou okruhovou značkou a len vďaka intuícií a skúsenostiam sme vytušili správny smer. No postupne nás upokojoval hluk a jarmočné vône, ktoré sporadicky zaviali z vínofestu na Starej Hore. Posledný úsek popod pahorky kopca bol oddychový, lebo do cieľového vinárskeho skanzenu sme dorazili v dostatočnom časovom limite. Vinobranie na Starej Hore nás kompletne zhltlo a svojou atmosférou potešilo, pookrialo a uspokojilo, a to aj preto, že sme natrafili na chutný burčiak či iné pochutiny. Kultúrny program tiež prispel k dobrej nálade a umocňoval pozitívny dojem z veselice. Vďaka premyslenej organizácií podujatia sme sa v rekordnej návšteve 10. ročníka „Oberačky po sebechlebsky“ nestratili a domov docestovali zdraví, najedení, posilnení a v dobrej nálade.
-JančiVes-