Zo sedla Hrádok až do Plešivca sme išli po zelenej značke, s malými odbočkami mimo značku na Rysiu skalu (pekný výhľad), Veterník a priepasť pod Veterníkom. Na Drieňovej studni sme videli zvyšky starej zaniknutej horárne, studňu sme tu však nenašli. V lúčnej vyvýšenine Špicatého vrchu sme mali (po)obedňajšiu prestávku.Planina, ktorá je označovaná ako najmenšia, zabudnutá a najmenej atraktívna planina Slovenského krasu (turistické značky tu vznikli až na prelome 60./70. rokov 20. stor.), nám ponúkla príjemnú prechádzku väčšinou lesom v takmer jarnom počasí a v prechodne zmenšenej oblačnosti. Spomínané odbočky boli príjemným spestrením trasy.
V závere trasy sme sa rozdelili – väčšia časť si to namierila miestnou červenou značkou cez Gemerskú Hôrku s nádejou zastavenia v penzióne Skalná ruža. Tým, ktorí sa rozhodli dokončiť trasu po zelenej značke až do Plešivca, sa ponúkol pekný výhľad na Plešivec a okolité planiny (Plešiveckú a Silickú), ako aj údolie Slanej. Lesostepným chodníčkom sme prekrižovali dve železničné trate – najprv trať do Muráňa a napokon aj hlavnú trať na Tornaľu, prešli sme mostom ponad Slanú do Plešivca – bývalej významnej železničnej križovatky a niekdajšej konečnej zastávky pražských rýchlikov, spomienkou na ktorých časy sú chátrajúce, avšak veľkolepé budovy ŽSR (hotel a nocľaháreň) v blízkosti žel. stanice, v ktorej bolo najnovšie (od 4. 2. 2016) zrušené predávanie lístkov. Cestu domov v rýchliku Kras sme si príjemne vychutnali pobytom stráveným po väčšinu času v reštauračnom vozni, ktorý je novinkou od decembra 2015.
Autor textu: Vladimír Kobza.
Parametere túry:
- vzdialenosť 23,55 km (bez presunu na žel. stanicu),
- trvanie 7,5 h,
- stúpanie 674 m,
- klesanie 1064 m,
- priebeh túry (záznam trasy),
- fotografie od TomášN.
-TT-
