Z Pohronia cez Vtáčnik na Ponitrie

Výlet 25. 10. 2014 sa vyznačoval niektorými javmi. Bol to najmä neustále sa meniaci počet účastníkov v závislosti na mieste a čase vstupu či výstupu z dopravných prostriedkov, v závislosti  na zemepisnej polohe účastníkov a v  závislosti na spôsobe príchodu či odchodu z akcie, k tomu ešte prepletený prítomnosťou turistov zo Zvolena. Z tohto dôvodu určiť presný počet turistoosôb bolo mimoriadne ťažké a po viacnásobnom prepočítavaní duší sme sa zhodli na dvadsiatke.

Úkazom boli tiež najazdené kilometrov vlakovej dopravy s (ne)plánovaným počtom prestupov na rôznych staničkách.  No vcelku to bola celkom pekná, jesenná turistika, keď po doobedňajšej nízkej a vlhkej hmle vykuklo slniečko a otvorilo nám výhľady na krajinu. Prešli sme členitý terén hrebeňa s tromi výraznými úsekmi vrcholov – Balatom, Buchlov a Žarnov. Každý sa vyznačoval množstvom skalných brál, kupolí, homôľ, stien, okien a ihlanov, a to v zemepisnej postupnosti  – pekný, krajší , najkrajší. Celú trasu lemovala sfarbená vegetácia s hieroglyfmi stromov rôznych tvarov, ojedinelý bol najmä staručký jaseň, ukrytý v listnáčoch pod  Buchlovom. Niektorým vyvoleným sa zjavil splašený jeleň, ktorý im skrížil cestu, našťastie v mieste medzery medzi pochodujúcimi výletníkmi. Posledné zbytky síl  sme nazbierali na placatej plošine skaliska Žarnov a vykročili na dlhý a blatistý zostup nekonečnými  hrabovo-osikovo-jelšovými  hájmi do osady Ďurišove štále. Odtiaľto nasledoval rýchlostný presun hradskou do Oslian, kde sme ušetrený čas využili na prvotné pivné občerstvenie vo výčape „U Neboštíka„, názov bol primeraný, nakoľko nám ostávalo prekonať posledný úsek popri cintoríne na miestnu staničku. Tu nás vypravili  jednovagónkou na nezabudnuteľnú jazdu „pakistanského typu„ do Prievidze. Po okružnej cestovačke vláčikmi cez Handlovú a Hornú Štubňu so zastávkou a tlačovkovou večerou v Turčianskych Tepliciach sme za tmy docestovali unavení no s dobrou náladou domov.

Parametre túry:

-JančiVes-

Komentáre sú uzavreté.