Ráno 31. mája 2014 pri autobuse sme sa stretli dvanásti záujemcovia (a ešte dve záujemkyne si pomýlili čas odchodu a prišli neskôr) a žiadny vedúci! Až v Lubeníku sa situácia „vysvetlila a demokraticky sa Johny zvolil za vedúceho“, lebo pôvodný vedúci Tomáš bol krstiť novú knižku Najkrajšie pešie prechody. Múzeum Gemerské spojky na železničnej stanici bolo beznádejne opustené hoci mal prísť retrovlak do Revúcej. V Chyžnom sme navštívili ranogotický kostol s oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče z roku 1508. Naša babka – sprievodkyňa síce nič konkrétne nepovedala, ale dávala dobrý pozor, aby sme všetci poctivo zaplatili.
Potom nás čakala príjemná cesta cez Mníšany, Koprášsky viadukt a tunel ku hlavnému cieľu. Technická pamiatka Slavošovský tunel aj dnes zaujme kvalitou spracovania, aj keď stavba nebola prakticky používaná. Budovanie začalo v roku 1941 a bolo ukončené v apríli 1944. Jeho dĺžka je 2 400 metrov. Na slavošovskej strane sme boli milo prekvapení prostredím a tak sme si urobili malé MDD. V Slavošovciach sme objavili rodný dom Pavla Dobšinského a autobusom sme sa presunuli do Štítnika. Tu sme navštívili prekrásny evanjelický kostol s najstarším organom na Slovensku. Potešil nás mladý pán kaplán so svojím prístupom a pútavým výkladom. Na spiatočnej ceste nás prekvapil šofér autobusu, ktorý bez mihnutia oka inkasoval príplatok za batožinu.
Parametre túry:
- vzdialenosť 12,5 km,
- trvanie 5.44 h,
- stúpanie 327 m,
- klesanie 184 m,
- priebeh túry (záznam trasy),
- fotografie:
- fotografie od Romana,
- fotografie od Arpáda:
túra Lubeník – Slavošovce,
gotický kostol v Chyžnom,
banícke mestečko Štítnik.
-Johny-
…šofér autobusu, ktorý bez mihnutia oka inkasoval príplatok za batožinu NEOPRÁVNENE.
Pri reklamácii vysvitlo, že šofér považoval za nadrozmernú batožinu s rozmermi nad 20x30x40cm, čo je v rozpore s oficiálnym poriadkom.
V skutočnosti sa za nadrozmernú batožinu má považovať batožina väčšia ako 30x40x60 cm.
Titulná fotografia s nápisom Šariš je vzorným príkladom nevkusnej kompozície.
Skupina turistov temer celú trasu absolvovala v krásnom prostredí. Na chvílu sa však ocitla pri ošarpanom dome s opadajúcou omietkou, nepekným opravovaným náterom, škaredým betónovým stĺpom, košom na smeti (temer úplne ho zakrývajú účastníci) a popraskaným chodníkom. Temer v strede priťahuje zrak diváka výrazná dopravná značka.
Autor svoju skupinu na fotografovanie pravdepodobne umiestnil kvôli vtipnému nápisu pod nápisom Šariš. Ten je však v dôsledku malého rozlíšenia ťažko čitateľný a výsledný efekt je tak z môjho pohľadu negatívny.
Podla mna je nevkusny takyto prispevok. Ked uz tolka kritika, tak preco je autor prispevku na fotke. Okrem toho pri turistike predsa nejde o spravnu kompoziciu, ale zazitky z prejdnej trasy.
Prečo toľká kritika? Nie je vôbec podstatné, či je nejaká osoba na fotografii, o to predsa vôbec nejde.
Domnievam sa, že je veľká škoda, ak niektorí z nás kritiku, ktorá má snahu vychovávať a niečo zlepšiť, vnímajú niečo ako negatívne a označujú to za NEVKUSNĚ. V mojom prípade išlo o snahu zlepšiť veci v budúcnosti.
Zásadne nesúhlasím, že nejde o správnu kompozíciu, ale len o zážitky z prejdenej trasy. Ak niekto má ambíciu vystavovať verejnosti zábery, mal by si dať záležať. Podobne by sme mohli hájiť autora textového popisu, že vôbec nevadí, že sa vyjadruje nezrozumiteľne a má veľa gramatických chýb. Ak by to tak bolo – čo samozrejme nebýva na stránke Kremničky – asi by sa niekto ozval. Ja som sa teda ozval, lebo ako dobrému fotografovi mi to nedalo, keď vidím nepodarenú kompozíciu vystavenú ako reprezentačnú fotografiu za výlet. Ja som si do pamäti uloźil spústu krásnych okamihov. Táto fotka mi ich kazí, pretože je na čestnom mieste.