Január 2014 sa pomaly blíži k svojej polovici a zatiaľ poriadne nenasnežilo. Pre nedostatok snehu robíme namiesto výstupom so snežnicami alebo s lyžami klasické pešie túry do menej známych končín. V sobotu 11. 1. sme zamierili do Hontu a v nedeľu 12. 1. na Liptov.
Začíname takmer na konci Banskobystrického kraja v Hontianskych Tesároch a okolo opustenej železničnej stanice sa štveráme k miestnej rarite – Tesárske dúpänce (kamenné útoky z čias výbojov Osmanov v Uhorsku). Nasleduje krátky prechod Tesárskou roklinou, ktorú by takmer na rovine nikto nečakal, no o to je krajšia a vzácnejšia. Po krátkom výšvihu na Krupinskú planinu nás usmerňujú tunajší poľovníci, lebo sa čoskoro začne lov. Klesneme do Dolných Rykynčíc a širokým kaňonom Krupinice obdivujeme jej meandre a klesneme do viničnej osady pri Plášťovciach. Na ochutnávku vína nemáme čas, preto rýchlo zamierime do dediny na obednú prestávku a cestou si pozrieme kaštieľ a secesný kostol. Do odchodu jediného autobusu do Zvolena máme necelé 3 hodiny, preto priam diabolským tempom mašírujeme k plášťovskej nádrži a cez pás krovia sa dostávame na okraj pooranej lúky. Vďaka plusovým teplotám máme o náročnosť mierneho výstupu postarané a vláčime na vibramkách kilá blata navyše. Zo 150-metrového stúpania na najvyšší bod túry – Babica (305 m) nás zachraňuje konečne poľná cesta, ale blata sa aj tak ľahko nezbavíme. Na vrchu Baba nachádzame úlovky z poľovačky voľne pohodené pri terénnych autách, no čas tlačí, tak frčíme ďalej. Raketový pochod ukončuje záverečná rozjazdená blatová cesta medzi dvomi poliami, za ktorými len zostúpime cez záhrady nad Merovcami a za štrekou cieľový šprint do kúpeľov Dudince. Našťastie sme prišli so slušným predstihom, tak každý využíva voľný čas po svojom. Prvonávštevníci zájdu s Johnym pozrieť Rímske kúpele, niekto skočí na rýchlu tlačovku, ale úsmev na tvári vyvoláva Miloš Poliček, ktorý vyťahuje starú zubnú kefku a čistí vibramky v jedinej mláke v celých kúpeľoch (inde sme po ruke vodu nenašli). Ostatní nálezcovia špinavej kaluže pri stanici sa vrhajú do mútnych vôd a pôsobíme ako malé deti tešiace sa z vody. Veď zubaté januárové slniečko svietilo celý deň, tak to napriek dátumu v kalendári lákalo k vode.
Parametre túry:
- vzdialenosť 21,8 km,
- trvanie 6.15 h,
- stúpanie 576 m,
- klesanie 590 m,
- priem. rýchlosť pohybu 4,5 km/h,
- priebeh trasy (záznam túry),
- fotografie (autori: Arpád a Janka Takácsovci),
Nedeľa sa niesla v zmene v počasí a aspoň na chvíľu sme prvý raz v tomto roku videli ako vyzerajú snehové vločky. Aj keď celý deň padalo v rôznej intenzite, tak snehová pokrývka bola skôr symbolická ako typicky zimná. Tento raz sme pre krátke zimné dni zamierili na poldenný výstup na Ľupčiansku Maguru. Neznámy kopec na severnom okraji Nízkych Tatier, no lúčny hrebeň ponúka skvelé výhľady. Pre oblačnosť sme si ich veľa neužili, no okružná túra mala svoje čaro. Na troch autách sme sa presunuli ďaleko od horného konca Partizánskej Ľupče a z lokality Bryndzovec stúpali pohodlnou zvážnicou na Rumanec. Tiahlym hrebeňom vystupujeme na Prednú Maguru, kde pociťujeme hlásenú víchricu, ale miestni turisti urobili výborný prístrešok so závetrím, čo aj využívame. Posilnení pokračujeme na Zadnú Maguru (hlavný vrchol) už mimo značky. Aby sme si túru ozvláštnili, tak sa vyberáme podľa navigácie na klesajúci chrbát, ktorý vedie priamo k zaparkovaným autám. V cieli sa rozhodujeme doplniť cestu o výjazd na Chatu Magurka, čo aj dve posádky využívajú a dávajú si horskú prémiu v podobe čerstvo zasneženej cesty cez sedlo Prievalec (1105 m), čo zdarne zvládli.
Parametre túry:
- vzdialenosť 11,7 km,
- trvanie 3,8 h,
- prevýšenie 724 m (okruh),
- priem. rýchlosť pohybu 4,2 km/h,
- priebeh trasy (záznam túry),
- Arpiho fotografie.
-TT-
