V dňoch 2. – 6. októbra pod vedením Tomáša sa konal každoročný jesenný pobyt v horách ukrajinskej časti Východných Karpát. Osmička účastníkov vyrazila tesne po polnoci z utorka na stredu na náročný celodenný presun cez Maďarsko a keď prechádzali hlavný karpatský hrebeň v Jablunickom perevale (931 m), tak ich privítal poletujúci sneh! Vytipované štýlové ubytovanie s domácou stravou pri meste Verchovyna v časti Krasnyk nás veľmi milo prekvapilo originálne zariadenými izbami. Po dlhej ceste sme zaľahli a ráno sme sa zobudili do zasneženého dňa, tak sme museli upraviť program. Vybrali sme sa spoznávať vysnežené okolie Verchovyny. Vystúpili sme na odlesnený chrbát Zatinok (950 m) s vysielačom a výhľadom na údolie rieky Čornyj Čeremoš a následne za sneženia zašli do centra Verchovyny na „farmakoturistiku“ (tour de apteka). Pri návrate na ubytovanie sme si dali turistický prídavok v podobe prechodu cez kopec Zanidky a dolinu Zvyrinec s roztrúsenými lazmi.
Piatok sa opäť neniesol v podobe priaznivého počasia, ale nechali sme sa odviesť do dediny Dzembroňa, odkiaľ sme cez lazy vystúpili na odlesnený chrbát Kosaryšče (1148 m) a od vysielača sa pokochali kruhovým výhľadom. Okolo útulnej horskej chaty u Kuby sme zišli do dedinky Bystrec, kde sme nemohli vynechať návštevu miestneho rázovitého „krčmoobchodu“. S množstvom prijatých tekutín sa začalo zlepšovať počasie a po nasatí tunajšej atmosféry sme vykročili do slnkom zaliatej doliny. Preto padlo rozhodnutie, že na ubytovanie sa nevrátime údolím popri perejách Čierneho Čeremoša, ale pôjdeme ťažšou cestou cez hory. Náročný výstup dolinou Černjašivskyj na poloninu Vesnarka (1280 m) nás odmenil krásnym kruhovým výhľadom na hlavný hrebeň Čornohory, kde sa nám konečne odokryl výhľad na najvyššiu horu Ukrajiny – Hoverla (2062 m) a tiež masív Pip Ivana (2020 m), kam sme mali v pláne ísť.
Sobota síce priniesla slnko, ale množstvo nového snehu na horách zmaril naše plány, lebo sme nemali so sebou stúpacie železá a niektorým účastníkom z mokrého snehu navlhli topánky. Preto sme zvolili presuvný poznávací deň. V mestečku Vorochta sme si prezreli gréckokatolícku cerkvu, previezli sa novou panoramatickou autocestou do najväčšieho lyžiarskeho strediska na Ukrajine – Bukoveľ a v Jasini nevynechali návštevu vzácneho huculského chrámu – Strukivska cerkva. Cestou nechýbala tradičná zastávka v geografickom strede Európy pri dedine Dilove a krátka návšteva soľných jazier v mestečku Solotvino. Večer sme únavou odpadli do postelí v Mukačeve.V nedeľu sme absolvovali nákup tekutých ukrajinských suvenírov, na colnici kompletnú prehliadku obsahu vozidla pred vstupom do Schengenského priestoru a cesta Maďarskom domov.
-TT-
