Najväčší artikulárny kostol Slovenska

Nedeľa 18. augusta 2013 sa niesla v typickom horúcom letnom počasí ako celé tohtoročné „najstudenšie leto za neviem koľko rokov“. Aby sme náhodou nezamrzli, tak ranný odchod bol netradične o desiatej priamym autobusom do Svätého Kríža, z ktorého sme omylom vystúpili o zastávku skôr pri Gôtovanoch, avšak vodič našu desiatku cestujúcich hneď usmernil naspäť do vozidla. Po prosbe vedúceho, či by nám zastal pri svätokrížskom cintoríne na kopci nad dedinou, aby sme nešlapali cez dedinu, ale poza ňu, prisľúbil „mimozastávku“, avšak zabudol na inkriminovanom mieste zastať, tak sme poslušne sľapali späť na kopec k cintorínu a následne na družstevnú asfaltku.

Dedinu sme tak či tak obišli a smerovali k družstvu. Za ním nás nezastavil ani ostnatý plot pasienka a výrok Andrei, obutej len v sandáloch: „Už to začína.“ bol predtuchou nasledujúcej cesty. Naprieč vyprahnutými pasienkami sme zamierili priamo k drevenému artikulárnemu kostolu Svätý Kríž na dolnom konci obce Lazisko. Tetušky kostolníčky nás usadili do svadobne vyzdobených lavíc a spustili výklad o vzácnej pamiatke s neuveriteľnou kapacitou 6000 veriacich. Chybami krásy na krásnom mieste a pamiatke boli neprístupné drevené chóry či zvonica, osie hniezdo pri studničke s vodou a husto „zaservítkovaný“ les v blízkosti chrámu.

Zdarne sme prekonali vodný tok Paludžanky, kam nás doviedol vykosený chodník a prešli Laziskom so studničkami na úpätie Nízkych Tatier, kde stojí drevená rozhľadňa s výbornými fotografiami panorámy vrátane popisu všetkých viditeľných vrcholov. Popod bobovú dráhu sme prešli do Pavčinej Lehoty, kde sme sa pred horúčavou ukryli do správne vychladenej krčmičky. Za dedinou sme pokračovali panelovou cyklocestičkou okolo jelšového hája Jelšie, Račieho jarku i Bodického rybníka do Bodíc. Upravená mestská časť Liptovského Mikuláša je plná ubytovacích kapacít. Za Bodicami nasledovala „turistická chuťovka“, ktorú predpovedala Andrea a to v podobe poľnej cesty ústiacej na kukuričné pole. Presun popri kukurici nebol to pravé. Keď skončil kukuričný porast, tak sme sa ocitli na okraji rozsiahleho poľa, ktoré brázdili traktory, dávajúce do povetria vysušenú ornicu po tohtoročnom suchom lete. Nebolo inej cesty, tak sme sa pobrali naprieč pooraným poľom (našťastie nebolo blato) k ceste, podchádzajúcej liptovskú diaľnicu. A to sme už boli v Liptovskom Mikuláši v časti Palúdzka, kde sme si pozreli kaštieľ Vranovo, kde bol uväznený zbojník Juraj Jánošík. Nasledoval presun naprieč mestom po stopách Jánošíka okolo údajného popraviska na brehu Váhu a súdnej budovy na hlavnom námestí. Príchod na železničnú stanicu nám pripravil ešte jedno prekvapenie v podobe meškajúcich vlakov, ale opozdenie sme využili na bleskové pivo. Síce hladní a niektorí smädní sme sa stihli načas prepraviť do Ružomberka, kde sme stihli posledný možný autobusový spoj domov.

Parametre túry:

-TT-

Komentáre sú uzavreté.