Po náročnej provojúnovej túre nasledovala v nedeľu 2. júna 2013 ďalšia náročná túra. Do Štiavnických vrchov sa vybralo 10 účastníkov, napriek nepriaznivej predpovedi počasia. Prvý ranný vlak – Štiavnická Anča nás vezie do Banskej Štiavnice, ktorá sa práve len prebúdza. Presúvame sa naprieč celým mestom do historického jadra (fotografie od Arpáda), kde nevynecháme portál dedičnej štôlne Glanzenberg a pod Novým zámkom unikátnu stavebnú pamiatku – Ciduk Hadin (obradný dom smútku na židovskom cintoríne). Od Trojičného námestia stúpame do sedla Červená studňa okolo smaragdovozelenej Veľkej a Malej Vodárenskej nádrže.
Príjemný prechod lúčnymi hrebeňovými partiami Matulky umocňuje pekné slnečné počasie a kazí ho jedine rozmočený terén z predchádzajúcich dažďov. Nad usadlosťou Bartkov majer pri kríži pod Zlatým vrchom si oddýchneme na lavičkách a následne absolvujeme nenáročný výstup na Goldberg ako sa kedysi volal lúčny vrch s kruhovým výhľadom do širokého okolia. Zostupom ponad rezerváciu Kamenný jarok sa dostaneme k bývalej samote pri Novom kríži, ktorú dnes nahradil novodobý tehlový zámok Marcus (momentálne vo výstavbe). Pod vrchom Štepnica sa naraz na lúke objavuje osamotený kôň, ktorý sa vyvaľuje v tráve a pôsobí ako prízrak. V chalupárskej dedinke Repište (pripomína nám Kordíky) nachádzame neotvorenú krčmu, preto pokračujeme k chate u Daniela, kde nás neobslúžia pre prítomnosť detského tábora a ešte nezmyselnejšieho štátneho nariadenia…
Poniže Wilckensonových pamätných stromov objavujeme ďalšiu miestnu kuriozitu – replika kaštieľa Betliar, ktorá je dobre chránená pred zvedavcami nielen plotom, ale hlavne bujnou vegetáciou. V Sklených Tepliciach konečne nachádzame okrem známych kúpeľov aj otvorené občerstvovacie zariadenia, kde si doprajeme výdatný oddych. Naši noví kamaráti od Váhu (Vrútky a Žilina) vyrážajú napred na záverečnú etapu a neskôr tiež zamierime smer Horné Opatovce. Na krížnych cestách v sedle Kečka zisťujeme, že je čerstvo preznačená červená značka cez Ladomerskú Viesku, preto volíme pôvodnú trasu do zaniknutej obce v tesnom susedstve žiarskej hlinikárne. Pamätné miesto Horných Opatoviec tvorí opravený kostol a bývalá škola, ktoré obklopujú skládky susedného závodu. Presun popri hlavnej ceste urýchľuje blížiaci sa pás dážďa, ktorý nás chytá tesne pred žiarskou železničnou stanicou, kde nevynecháme tradičný kotlíkový guľáš v miestnom hostinci. Cestou domov vo vlaku sa dozvedáme, že „predvojová dvojica“ išla po trase novej značky cez Viesku a chodník okomentovali: „…bolo to poctivých 2,5 hodiny chôdze do Žiaru nad Hronom.“
Fotografie z túry si môžete pozrieť na záberoch od Arpáda na tomto odkaze.
Parametre túry:
- vzdialenosť 27,44 km,
- čas záznamu 8.15 h,
- stúpanie 939 m,
- klesanie 1200 m,
- priebehu túry (záznam trasy).
-TT-
