Počet účastníčok výletu v sobotu 16. februára 2013 sa nakoniec, kvôli iným naliehavým záležitostiam scvrkol na jedno auto. Nálada je v aute výborná, všade okolo hmla a sychravo, avšak tešíme sa z predpovede, ktorá sľubuje vo výške nad 1000 metrov inverziu, bezvetrie a modrú oblohu.
Vo Fačkovskom sedle pripevníme na ruksaky snežnice (okrem Ľudky T., ona ich nosí ako vzácne Stradivárky v obale a v ruke) a vydávame sa na cestu. Na naše prekvapenie je chodník v hlbokom snehu perfektne prešľapaný, a tak to bude až do cieľa našej cesty. Pod vrcholom už vieme, prečo je tomu tak. Stretávame, malé, väčšie, ba aj celkom veľké skupiny vracajúcich sa turistov. Chodník hore nám upravilo odhadom najmenej 70 turistov. Na vrchole nenachádzame slnko na oblohe, ale teplé slnko v duši veselých pútnikov po našich kopcoch a vrchoch. Inverzia určite niekde bola, ale Kľak bol tentoraz na ňu prinízky. Štrngneme si bylinkovým likérom, blysneme tradičnú vrcholovku s krížom v hmle a za hodinu a pol si už objednávame cesnačku v nevľúdnom salaši Kľak. Ešte si sľúbime, že sa na túto lahodnú, nenáročnú túru vrátime niekedy v lete.
-Bea-
Tak tie “ Stradivárky sa Ti Bea podarili- ale zabudla si na maličkosť a síce, že som ich pred vrcholom s radosťoou prepožiačala náhodným turistom, ktorí ma na chvíľu od nich odbremenili:-)- no sľúbený koncert na vrchole sa nekonal. Ľ.