Keďže sme do stanoveného termínu mali prihlásených na akciu len 11 ľudí, autobus sme neobjednávali a rozhodli sme sa ísť vlastnými autami. V priebehu celého týždňa sa potom prihlasovali ďalší a ďalší a v piatok večer nás bolo už 32. A v sobotu ráno 10. 11. 2012 sme sa nakoniec zišli na Huštáku v počte 38. Zaujímavý bol nielen počet turistov, ale aj to, že krásy Ponitria boli s nami objavovať aj „zástupcovia“ turistov z Nemecka, Ruska, Bieloruska a Bulharska. Rozdelili sme sa do 9-ich áut a vydali sa do Kostolian pod Tribečom.
Ranná hmla sa rozplynula do krásneho slnečného aj keď trochu veterného dňa. Nespočetné odtiene jesenných farieb najmä krásnych listnatých stromov pohoria Tribeč nás sprevádzali pri výstupe na hrad Gýmeš. Kráčali sme v pohode. Niektorí zbierali popri výstupe huby, najmä bedle, druhí neodolali ponuke výstupu na Studený hrad. Z najvyššieho miesta kremencových brál hradiska, ktoré využívajú horolezci ako cvičný terén, sú vynikajúce výhľady na zalesnený hrebeň Tribeča, Žibricu a Žitavskú pahorkatinu. Všetci sme sa potom stretli na Gýmeši. Ohúril nás svojou veľkosťou a mohutnosťou, ktorá sa dala vytušiť z pozostatkov hradných múrov. V polovici 13. storočia tu Forgáčovci vybudovali na mieste staršieho hradiska naozaj dôstojné sídlo svojho gýmešského panstva, na ktorom žili až do polovice 19. storočia. Pri zostupe sme obdivovali nádheru a rozmanitosť kmeňov obrovitánskych stromov v Jelenskej gaštanici, pokračovali v zbere húb a tí šťastnejší a vytrvalejší našli v spadnutom lístí aj gaštany.
Pri spoznávaní kultúrnych a historických pamiatok Ponitria sme pokračovali V Kostoľanoch pod Tríbečom, kde sme navštívili národnú kultúrnu pamiatku – Kostol svätého Juraja z 10. storočia s pozoruhodnými stredovekými freskami, ktorý je najstaršou zachovanou predrománskou architektonickou pamiatkou na Slovensku. Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavých vecí z histórie tejto stavby, aj to, že najnovšie výskumy posúvajú výstavbu kostola do obdobia rokov 920 – 940.
V múzeu Zámku v Topoľčiankach sme si prezreli expozíciu historického nábytku, obrazov, starých hodín, keramiky, kobercov a zbraní tak, ako to tu zanechali poslední šľachtickí majitelia Zámku z rodu Habsburgovcov pri svojom odchode v roku 1918. Tu nás zaujala najmä zámocká knižnica, založená grófom Keglevichom a ktorá obsahuje vyše 14 000 zväzkov.
Na záver sme si prezreli pivnicu vinárskeho závodu Chateau Topoľčianky, kde sme sa dozvedeli mnohé zaujímavosti o výrobe vína.
Viac fotografií si môžete pozrieť na záberoch od Arpáda a Janky – foto Gýmeš a foto Topoľčianky.
-Evka a Danka-
