V sobotu 25. augusta 2012 o siedmej ráno za pekného počasia sme sa deviati vydali na Liptov do Prosieckej doliny. Tiesňavou na začiatku doliny nás sprevádzal potok Prosiečanka, ktorý postupne zmizol medzi skalami. Obklopení krásnymi bralami sme sa po modrej značke vedúcej kaňonom, v ktorom bol príjemný chládok, dostali k rázcestníku Vidové. Tu sme sa rozhodli odbočiť k vodopádu Červené piesky a hoci v ňom v tomto suchu netiekla žiadna voda, bola to veľmi príjemná desaťminútová zachádzka. Vo vyvieračkách medzi skalami sme obdivovali žubrienky, ktoré už mali narastené malilinké nožičky. Na plošine Svorad sme pokračovali ďalej po modrej značke do Veľkého Borového, kde sme sa v miestnom hostinci dobre naobedovali. Z diaľky pred nami nás pozdravovali končiare Západných Tatier. Ďalej sme pokračovali tiesňavou potoka Borovianka k Oblazom. Na tomto priam rozprávkovom mieste sa zbiehajú tri potoky: Borovianka, Hutianka a Ráztočianka a vytvárajú potok Kvačianka, ktorý má už dostatok vody na pohon mlynského kolesa. Obdivovali sme dobrovoľníkmi zrekonštruované vodné mlyny a gáter – vodnú pílu, ktorá bola vyrobená koncom 19. storočia vo Viedni. Je to skutočne zaujímavý a historicky veľmi hodnotný technický unikát. Z Oblazov sme sa príjemným chodníkom sledujúc tok potoka Kvačianka hlboko pod nami a hľadajúc Jánošíkovu hlavu na okolitých bralách dostali až k ústiu Kvačianskej doliny. Príjemnú relaxačnú vychádzku sme zakončili kúpaním sa v Liptovskej Mare.
-EvaM-
