Na poslednú chvíľu zorganizovaná túra 4. augusta 2012 do Javoria nalákala 9 účastníkov, ktorí zamierili do Horného Tisovníka. Nenápadná novohradská dedinka ukrýva slovenský unikát, ktorý je veľmi dobre utajený a nespropagovaný. Možno aj vďaka tomu si možno vychutnať atmosféru miesta plnými dúškami a oceniť jedinečnosť ľudovej tvorivosti. Po nakúpení proviantu sme vyrazili na starý hornotisovnícky cintorín, kde sa nachádza niekoľko desiatok kamenných i drevených náhrobkov z prelomu 19. a 20. storočia. Špecifickosť a neopakovateľnosť pomníčkov spočíva v ich nezvyčajnom výtvarnom stvárnení – dokonca sú nafarbené. Jednoznačne odporúčame vzhliadnuť, ak budete mať cestu okolo, napríklad cestou na kúpalisko v Dolnej Strehovej. Oceňujeme tiež úpravu a starostlivosť o pietne miesto.
Paralelnou poľnou cestičkou s hlavnou cestou sme zamierili na tisovnícke lazy. Pri laze Povojné sme sa osviežili minerálkou „vajcovka“ a okolo lesných škôlok Vojenských lesov sme obdivovali starostlivo udržiavaný laz Šulské. Po nenáročnom výstupe k lazu Blýskavica sme sa za šomrania miestnej chalupárky chceli občerstviť v prístrešku vedľa súkromnej chaty, avšak stiahli sme sa na trávnik vedľa prístupovej cesty do osady. Prechodom vígľašskými lazmi sme sa dostali k poobednému príjemnému posedeniu v „konzume u Mojžiša“ v Kalinke a nasledoval nepríjemný výšľap v letnej páľave na kopec Veľký Korčín, čo nám hlavne morálne dalo dosť zabrať. Záverečnú tlačovku sme absolvovali v známom podniku vo Zvolenskej Slatine, kde si Knorko doprial „gurmánsky zážitok“ alebo skôr šok.
Parametre túry:
- vzdialenosť 25 km
- čas trvania 8.05 h
- stúpanie 920 m
- klesanie 1001 m
- záznam trasy (priebeh tury)
-TT-
