Poslednej pešej túry v letnej turistickej sezóne 2010 s názvom „K storočnej kôrovej kaplnke“ 20. novembra 2010 sa zúčastnilo 25 turistov. Napriek nepriaznivej predpovedi počasia a predstave sychravej soboty, sa zišiel pekný počet účastníkov, ktorí sa nakoniec presunuli do Kriváňa na vlastných autách, kde prestúpili na autobus do Hriňovej ako štartu túry. Ako už nadránom veštili hviezdy na jasnom nebi, tak počasie počas celého dňa vydržalo slnečné a až neuveriteľne nenovembrové. Nočný dážď vytvoril výparom prízemné hmly a tiež dokonale vyčistil vzduch, preto nám boli dopriate ďaleké a ostré výhľady.
Túra začala o ôsmej hodine rannej v mestečku Hriňová, odkiaľ skupina zamierila do údolia Slanca k novému lyžiarskemu stredisku Košútka. Prvou prekážkou na trase bolo prejdenie potoka na mieste malej hate. Keďže drevená lávka bola 10 cm pod vodou, tak väčšina sa rozhodla pre prechod po kamennej hrádzi. V chladnom ráne bola vlhká a šmykľavá. Pri preskakovaní povrchového odtoku hate sa dvom členkám pošmyklo, tak si neplánovane umyli vibramky. Našťastie sa nič vážne nestalo, aj keď to vyzeralo hrozivo. Nasledoval ďalší úsek cez les, kadiaľ zjavne veľa turistov nechodí, preto bolo treba hľadať značku bez viditeľného chodníka. Etapa od horného konca vleku na Košútke po lazy Vrchdobroča viedla po mierne stúpajúcom hrebeni, kde zahmlený les vystredali slnkom zaliate lúky a pasienky lazu Lučenčík.
Za vŕškom Kopanica sme sa občerstvili v malej predajni potravín typu „krčmoobchod“, umiestnenej na otočke autobusu vo Vrchdobroči. Ochotní domáci nám po mesačnej tržbe ochotne porozprávali o ťažkom živote na lazoch a pozývali nás na šľapanie kapusty, keďže máme dobrú kondičku. Nevynechali sme krátku zachádzku na vrchol kopca Vrchdobroč (918 m), odkiaľ sa ponúkal krásny výhľad na blízku Poľanu, Veporské vrchy i čerstvo zasnežený hrebeň Nízkych Tatier. Krátky asfaltový úsek nás doviedol ku kostolu v Hornej Brestine, odkiaľ sme začali klesať zalesneným hrebeňom do Bzovskej doliny k samote Horná Bzová.
Akurát tesne pred obedom sme dorazili k unikátnej storočnej kôrovej kaplnke, zasvätenej Panne Márii Ustavičnej Pomoci, ktorú sme si dôkladne prehliadli. Obdivovali sme originalitu staviteľov, ktorí ju z von i z vnútra pokryli jedľovou kôrou. Na návrší s kaplnkou sme si vychutnali slnečný deň a potešili sa prítomnosťou zvieracieho osadenstva susednej horárne, kde chovajú kone, bígla i divoké prasatá. Pohodlnou zvážnicou sme vystúpali späť na hrebeň k roztrúseným samotám Horné Paučíkovo, kde sa nám veľmi páčilo. Nasledovali lazy Dolné Paučíkovo, Zubria a Mláky s tento raz murovanou kaplnkou. Záverečnú časť túry tvoril zostup do Kriváňa po zablatenej poľnej ceste ku krivánskemu cintorínu a následne k našim autám pri železničnej stanici. Cestou domov sme sa zastavili v Salaši Detvan pred Detvou, kde sme si pochutili na špecialitách podpolianskej kuchyne.
Viac fotografií z túry si môžete pozrieť v Arpádovej fotogalérii.
Parametre trasy:
- vzdialenosť 19,8 km
- stúpanie 631 m
- klesanie 701 m
- čas záznamu 6.41 h
- priemerná rýchlosť 3 km/h
- priebeh trasy (záznam túry)
- výškový profil trasy
-TT-
