Na túru 22. mája 2010 „Zákutiami Muránskej planiny“ vyrazilo s 10-minútovým meškaním z Banskej Bystrice 13 turistov. Našťastie autobusový spoj išiel priamo do Muráňa, tak nebolo potrebné žiadne prestupovanie. V Podbrezovej dostúpili ďalší 2 turisti a v Brezne zvyšných 11 „Podbrezovcov“. Spolu nás bolo 26 účastníkov. V Tisovci mal staručký autobus povinnú prestávku, tak niektorí pauzu využili na dokúpenie proviantu na túru a vo veselej nálade pokračovali do štartu túry, do Muráňa. Za jasného a teplého rána konečne partia vyrazila na plánovanú akciu. V stúpaní z Muráňa do sedielka nad Muránskou Lehotou sa ukázal krásny spätný výhľad na Muránsky hrad a celé okolie Muráňa. V susednej Muránskej Lehote sme neodolali návšteve pohostinského zariadenia s neobvyklým názvom „Parlament“. Musíte uznať, že príležitosť dať si kávu, pivko, kofolu či iné „štartéry“ v „parlamente“, nemáte každý deň. Ako sa neskôr ukázalo, nebol to najlepší nápad, lebo nie každý si niečo dal a pár ľudí netrpezlivo vyrazilo vpred. Tým sa partia roztrhla a predok nabral výrazný náskok oproti „potúženému zadku“. Niekoho netrápil „omeškaný zadok partie“, ale produkty, ktorého doslova z neho vychádzajú. Lebo jedna účastníčka túry si nešťastne položila veci do takejto „voňavej veci“, keď v sparnom ráne bolo treba zobliecť teplé oblečenie…
Za malebnou dedinkou Muránska Lehota konečne začala poriadna túra a zdolávalo sa prvé tiahle stúpanie s peknými výhľadmi na Slovenské rudohorie. Pod vrchom Čierťaž sme prvý raz vyčkávali omeškaný chvost účastníkov, ďalšie vyčkávanie bolo v sedle Nemcová, ale skompletizovať partiu sa podarilo až na vrchole Tri chotáre (963 m n. m.). Nasledovalo prudké klesanie do sedla Dielik, kde vhod padol obed v parčíku pamätníka SNP. V sedle sa následne oddelila skupinka, ktorá to s potužovaním počas túry prepálila a rozhodla sa pre podstatne jednoduchší zostup priamo do Tisovca popri hlavnej ceste. Ostatní účastníci zostúpili popri ceste smerom na Muráň k ústiu nedokončeného železničného tunela pod Dielikom. Väčšina sa odhodlala k prehliadke tmavej tunelovej rúry, kde boli nevyhnutnou súčasťou výbavy čelové lampy. Po vstupe do tunela čakalo „tunelárov“ šokujúce prekvapenie, lebo oproti nim sa objavilo malé bežiace čudo, z ktorého sa v vykľul diviačik. Nevieme, kto bol zo vzájomného stretnutia viac prekvapený, ale na naše šťastie tam veľká diviačica nebola. Ako sme neskôr usúdili, diviačik do tunela prešiel cez úzku mrežu, cez ktorú našťastie veľký diviak neprejde. Okrem blata a vody už žiadne ďalšie neplánované prekvapenia nenasledovali, preto po 3/4 dĺžky 2002 metrov dlhého tunela, sa prieskumníci po prehliadke technického diela a jeho krasovej výzdoby vrátili k muránskemu portálu tunela. Tam sa s tunelármi rozlúčili breznianske devy a zvolili jednoduchšiu cestu do Tisovca popri hlavnej ceste.
Zvyšok účastníkov túry zvolil náročnejšiu variantu pochodu do Tisovca, cez roklinu Martinova dolina. Po náročnom stúpaní tiesňavou bol odmenou úchvatný výhľad z brala Voniaca, ktoré okrem krásneho pohľadu na hory i ticha, ponúka ideálne miesto na meditáciu a načerpanie životnej energie. Vrelo odporúčame navštíviť každému milovníkovi prírody. Strmý výstup je daňou za podmanivú atmosféru miesta. Samozrejme aj z druhej strany Voniacej je strmina, preto nasledoval príkry zostup cez salaš na Ľavkove a železničnú stanicu Tisovec. Túru sme ukončili tradičnou „tlačovkou“ na hlavnom námestí. Domov sme išli železničnou lokálkou cez Zbojskú, kde cestu spríjemňoval veselý a sympatický sprievodca akého sme v slovenských vlakoch ešte nestretli.
Počas prechodu z Muráňa do Tisovca bolo za 10.09 hodiny prejdených 23,8 km, nastúpaných 1464 metrov a naklesaných 1455 metrov. Trasu túry nájdete na tomto odkaze.
-TT-
