Zaistené cesty
Zaistené cesty v alpskom regióne využívajú tisíce a tisíce vyznávačov tohto prekrásneho pohybu v prírode. Prvé cesty tohto druhu vznikli už koncom 19. storočia a od tej doby ich počet stále rastie. Prispeli k tomu aj tragédie 1. svetovej vojny na taliansko–rakúskom fronte v Dolomitoch, keď si pozostalí obetí chceli uctiť pamiatku tých, čo zahynuli na jednotlivých končiaroch v Dolomitoch. Preto sa začali obnovovať staré „vojenské stesky“ a vznikať prvé via ferraty. Zaistené cesty vedú skalným horolezeckým terénom obtiažnosti od III. až po VI. stupeň. Tieto miesta sa prekonávajú pomocou rôznych istiacich prostriedkov ako sú kovové rebríky, stupačky, či pomocou oceľového lana ukotveného pevne do skaly.
Vysokohorská turistika v zahraničných (v malej miere aj v našich) horách využíva hlavne tieto zaistené cesty, známe aj pod menom via-ferrata, či klettersteig. Tieto cesty môžu využívať aj menej skúsení turisti a pritom vychutnávať radosť z pohybu v extrémnom teréne, či výstupu na ozajstný skalný štít. Samozrejme na týchto cestách sa pohybujeme len so správnym výstrojom a to: prilba, sedačka spojená s prsným úväzom a slučka s dvoma správne naviazanými karabínami cez dynamickú brzdu. Kompletná zostava – slučka, karabíny a brzda, používaná na zaistených cestách, sa dá už aj u nás kúpiť. Ten čo sa chystá absolvovať zaistené cesty v zahraničí, mal by vedieť, že tieto cesty sú triedené od najľahšej po najťažšiu, že existujú sprievodcovia zaistených ciest a vybrať si vždy takú cestu, ktorú absolvujeme s úsmevom na tvári a so šťastím v srdci. Nezabúdajme, že ťažké a veľmi ťažké zaistené cesty majú úseky schodné len pre horolezcov. No aj tak treba vedieť, že aj na zaistenej ceste nám hrozí nebezpečenstvo, že na absolvovanie zaistenej cesty je potrebná dobrá kondícia, istý krok, odolnosť voči výškam a znalosť pohybu vo vysokohorskom teréne.
Iné nebezpečenstvo na zaistených cestách
Padajúce kamene
Vždy treba mať prilbu, nakoľko je možnosť spustenia padajúcich skál turistov nad nami. Radšej počkať, až ohrozené miesto opustili pred nami turisti. V sutinovom žľabe postupuje skupina čím bližšie pri sebe, aby sa navzájom neohrozovali. Ak počujeme lomoz z padajúcich skál, čakáme a až v poslednej chvíli uskočíme do bezpečia.
Búrka
Pravá letná búrka by nás nemala na zaistenej ceste prekvapiť. Snažíme sa jej vyhnúť a predvídať ju. Ak zaznamenáme 3 sekundy hromu od blesku, to znamená 1 km od nás udrelo. Letné búrky sú popoludní, preto treba tak plánovať túru, aby sme sa poobede už vracali z vrcholu dole. Hlavne dbajme, aby nás búrka nezastihla na zaistenom mieste, nakoľko istiace oceľové lano sa počas búrky stáva hromozvodom. Ak nás predsa zachytila búrka v stene, tak je potrebné kľaknúť si, resp. sadnúť na batoh asi 1 m od kolmej skaly. Istejší sme na ľadovci, či firne, na skale vždy aspoň 1 m od nej. Platí to aj o previse, jaskyni, či iných skalných útvarov.
Nedostatočné zaistenie
Treba myslieť aj na to, že zaisťovacie prostriedky našej cesty (oceľové lano, kovové rebríky, alebo kovové stúpačky) sú porušené časom, búrkou, bleskom, padajúcimi kameňmi ap. Treba na to myslieť a skúsený to vie aj náležite vizuálne zhodnotiť. Skupina turistov by mala mať vždy jedno lano v zálohe.
Hmla, dážď, sneh, námraza
Náhle zhoršenie počasia, ktoré má za následok námrazy na oceľových zaisťovacích pomôckach, môžu byť smrteľne nebezpečné. Takže ak mrzne a rebríky a laná sú pod vrstvou ľadu, či snehu, okamžite sa vraciame späť.
Firn a ľad
Ak naša plánovaná cesta bude vo výškach okolo 2500 m priložme do batoha aj mačky s čakanom. V takom prípade nás neprekvapí starý stvrdnutý firn, či nová námraza na skalách.
Iné nebezpečenstvo na zaistenej ceste
Aby sme mohli absolvovať aj najťažšie zaistené cesty, musíme seba samého vyskúšať najskôr na ľahších trasách. Postupne zvyšujeme náročnosť. Potom sa nám nestane, že v polovici ťažkej zaistenej cesty nám dôjde para, poprípade to s nami sekne, nakoľko expozícia pod nami nám zovrie žalúdok a my sa nevieme pohnúť. Strach z výšky, strach pri pohľade na kolmé steny okolo nás, či pohľad do prázdna pod nami, alebo previsnuté veže, ktoré sa chcú na nás zrútiť, dokáže aj s tvrdým chlapom zakývať. Na toto sú dva lieky. Postupné aklimatizačné pobyty v ťažkých terénoch, alebo mať pri sebe vždy skúseného vodcu, na ktorého sa môžem spoľahnúť.
Na záver niekoľko rád
Musíme si uvedomiť a zvážiť svoje schopnosti a porovnať ich so silou prírody. Až pozorujeme na sebe, že v nás začína končiť radosť z pohybu v exponovanom teréne a začína prevažovať strach, okamžite sa vrátim. Všetci, čo chodíme do hôr, chodíme preto, aby sme sa zdraví vrátili ku svojim blízkym, spokojní a naplnení šťastím z dosiahnutých cieľov na horách, preto nikdy neváhajme vrátiť sa spod vrcholu, či prerušiť túru. Nie je to zbabelosť z vašej strany, je to prejav vašej múdrosti. Nie je umenie prežiť na horách nebezpečnú situáciu a chváliť sa tým, umenie a prejav múdrosti a skúsenosti je, vôbec sa nedostať do nebezpečnej situácie na horách.
Spracoval: Milan Hlavatý (inštruktor VhT)
Do pozornosti dávame taktiež metodický materiál nášho inštruktora VhT >> Via Ferraty – značenie, výstroj, pohyb a nebezpečenstvo.
