KST Banská Bystrica – Kremnička

Alpy  je prekrásne pohorie prechádzajúce cez šesť  štátov strednej a západnej Európy.  Je to raj pre lyžiarov, turistov, horolezcov a samozrejme rajom pre vysokohorských turistov. Najvyšší vrchol  Álp Mont Blanc sa nachádza v západných Alpách na francúzsko-talianskom pomedzí.  Táto „Biela čiapočka“ má svoj zasnežený vrchol až vo výške 4810 m a býva cieľom mnohým nadšencom takmer z celého sveta.  Človek sa na jeho najvyšší bod postavil už v roku 1786 a bol to horský vodca Balmat a lekár Paccard, obidvaja zo Chaminix. Tento prvovýstup na Mont Blanc a vzápätí jeho publikácia švajčiarskym učenom, prírodovedcom a botanikom  De Saussure sa stali podnetom, aby sa človek začal zaujímať o hory aj z iného hľadiska, ako to bolo do tých čias. Pastieri, lovci, či hľadači pokladov boli jedinými, kto do tajomnej ríše veľhôr vstupoval, aj to len do určitej výšky. Mnohí si začali uvedomovať, že výstup na nejaký krásny vrchol prináša aj hodnoty, ktoré človek len začínal pozorovať. Uspokojenie na duši a radosť v srdci, pre dobrodružstvo, či vzrušujúce zážitky, niekto sa chce odreagovať od všedných pracovných povinností, iný si chce zmerať sily s prírodou a dokázať, že na to má, veď vydať zo seba všetko obohacuje vnútorný život. No mohli by sme menovať ešte veľa iných príčin, prečo chodíme na hory a hlavne na tie najvyššie. Keďže Mont Blanc je najvyšší v Alpách, právom je  vo veľkom  záujme širokej rodine vysokohorských turistov.

Nakoľko podmienky klasického výstupu na tento alpský velikán sa často menia, chcel by som zverejniť pre prípadných záujemcov o výstup najnovšie informácie, ktoré som získal v auguste 2012. V súčasnosti sa pre obyčajných turistov, alebo skúsených vysokohorských turistov, najčastejšie používa pre výstup na Mont Blanc údolie bývalého olympijského mestečka Chamonix. Môj prvý výstup na Mont Blanc bol po trase prvovýstupu a to Bossonským ľadovcom na chatu Grands Mulets (Veľká mulica) a druhý deň na vrchol. Chcel som preto použiť aj tento rok tú istú trasu, aby som sa vyhol  tlačenici v nebezpečnom Veľkom  kuloári, no  Chata Veľká mulica je v rekonštrukcii.  Takže  z francúzskej strany bola k dispozícii len jedna výstupová trasa a to: Zubačkou, alebo pešo na chatu Tete Rousse – Chata Goûter – Bivak Vallot – Mont Blanc.

Pre úspešný  výstup je potrebné vedieť, že ho treba robiť za stáleho dobrého počasia, že musím niekde prenocovať jednu, alebo viac nocí, mať aspoň základný výstroj mačky,  čakan a lano, vedieť sa pohybovať po ľadovci a firnoch, ovládať zásady pohybu v zimnom vysokohorskom teréne, alebo mať skúseného sprievodcu.

My sme sa rozhodli vystúpiť  na chatu Tete Rousse ozubenou železničkou z mestečka St. Gervais les Bains.  Toto mestečko nás privítalo dažďom a zimou. Chceli sme ísť do kempu a tam prenocovať, no pri pomyslení, že na druhý deň budeme baliť a niesť mokré stany, rozhodli sme sa ubytovať v penzióne. Tesne vedľa údolnej stanice zubačky sme našli vhodný penzión za 22,75 €. Na druhý deň nás vláčik Tramway du Mont Blanc vyviezol do predposlednej stanice Lachat. Stálo nás to 30 € hore-dole. Záverečný tunel je v rekonštrukcii, takže tramway nemôže až na hornú konečnú stanicu. Tým sa nám predĺžil výstup na Tete Rousse asi o hodinu. No pozor, pešo sa nesmie ísť po železničnom zvršku na konečnú, ale treba odbočiť vľavo po novom chodníku. Celý výstupový chodník na Tete Rousse je dobre upravený a z časti zabezpečený oceľovým lanom. Výstup od stanice Lachat trvá 3 – 4 hodiny. Asi mesiac vopred sme sa snažili rezervovať ubytovanie na chate Tete Rousse, alebo na chate Goûter. Všetko bolo obsadené, preto sme museli so sebou vyniesť aj potreby pre stanovanie. Mizerné počasie pokračovalo aj tento deň, len príchodom k Tete Rousse sa dážď zmenil na snehovú víchricu. Celá chata praskala vo švíkoch od množstva turistov. Ledva sme sa predrali dnu. Vraj je to bežné. Nebolo kde sadnúť, ani stáť.  Bivak vedľa chaty na novom mokrom snehu nás veľmi nelákal, preto požiadame chatára o možnosť spať v jedálni na podlahe. Súhlasí, no vraj musíme uvoľniť miesto pri podávaní raňajok. A to o 01.30, 04.00 a 07.00 hodine a zaľahnúť len po 22.00. No a za toto pýtal po 18 € na osobu. Nikdy viac, povedali sme si a ďalšie dni sme bivakovali vedľa chaty. Nie len pre tú cenu za spanie na podlahe vo svojom spacáku, ale aj za arogantné správanie sa chatára, za to že netečie voda na umytie sa, hoci sú nové umývadlá, že nedovolil nikde sušiť si mokré veci a že 6 € stojí aj pivo a aj 1,5 litra vody. Nazvali sme to monopol pre výstup na Mont Blanc.

Podľa predpovedi počasia, nastávajúce dni mali priniesť krásne počasie. Aj prišlo. No chceli sme mať istotu, tak sme ešte jeden deň využili na aklimatizáciu a urobili sme dobre. Niektorým sa výstup na Mont Blanc v ten deň po prechode frontu nepodaril, lebo sa na Dom du Goûter prepadávali do hlbokého snehu. My sme zatiaľ vybehli na chatu Goûter cez povestný Grands kuloár, aby sme sa aklimatizovali a overili si skalné miesta, kde budeme zajtra ráno vystupovať len pri čelovkách. Cesta kuloárom na chatu Goûter trvá 3 hodiny a je to ferrata. Vtedy nepadla kuloárom ani jedna skala.

Väčšina záujemcov o výstup na strechu Álp  z chaty Tete Rousse nocuje ešte na chate Goûter a až potom ide na vrchol. No aj táto chata bola preplnená a nová chata Goûter ešte nie je v prevádzke. Preto sme sa rozhodli urobiť náš výstup priamo z Tete Rousse. Vyrazili sme ráno z našich stanov o 03.00 hodine a večer o 18.00 hodine, po úspešnom zdolaní 4810 m kóty,  sme boli späť. Časovo to vychádza asi takto: Tete Rousse – chata Goûter 3 hodiny, chata Goûter – Bivak Vallot 3 hodiny, Bivak Vallot – Mont Blanc 2 hodiny čistej chôdze, za krásneho slnečného počasia a teplote asi -5 stupňov. Veľký kuloár sme išli hore s mačkami, dole bez mačiek, ostatné úseky len na mačkách. V ten deň vystúpilo na vrchol asi 200 ľudí, väčšinou po družstvách s vodcami i bez a všetci boli naviazaní na lane. Pri vstupe do Veľkého kuloáru sme začuli nad sebou lomoz padajúcich skál. Zastali sme v bezpečnej vzdialenosti a pri svetle našich čeloviek sme pozorovali skalnú lavína valiacu sa kuloárom. No bol som prekvapený, že kamenie sa valilo nepretržite asi dve minúty. Nastalo ticho a takmer behom sme zdolali asi 15 m široký kuloár. Od chaty Goûter po Bivak Vallot sa treba držať vychodenej stopy, lebo všade hrozia trhliny. Od Vallotky na vrchol  cítiť menej kyslíka, často oddychovať a ide sa po firnovom hrebeni ostrom ako britva. Pre mňa bol nový poznatok, že pri stretávaní sa družstiev v exponovanom ostrom hrebeni medzi Vallotkou a vrcholom, uvoľňuje chodník to družstvo, ktoré schádza už dole. Robili to všetky družstvá a myslím si, že je to správne.

Na záver, po našom úspešnom výstupe, odporúčam všetkým záujemcom o Mont Blanc využiť bivak pri chate Tete Rousse pred lôžkom na chate, mať presnú predpoveď počasia a trochu doma potrénovať chôdzu do kopca, lebo bez kondičky sa to nedá.

Posledná informácia bude o našej doprave. Autom z Banskej Bystrice cez Nemecko a Švajčiarsko do St. Gervais les Bains a späť je to 2728 km a kúpili sme naftu za 190 €.

Milan Hlavatý   XI/2012