Uzly

Dračí uzol – história, súčasnosť, budúcnosť

Čo to je? Bezpochyby najslávnejší uzol v dejinách horolezectva.

Špeciálnym prevlečením a utiahnutím sa dá vytvoriť na lane nepohyblivé oko. Vytvoríme tým pomocou dračieho uzla dračiu slučku. Je to jeden zo základných uzlov, ktorý by mal ovládať každý, kto prichádza do styku s lanom. Jeho výhodou je jednoduchosť viazania. Dá sa ľahko prestaviť a uvoľniť. Umožňuje núdzové naviazanie na lano aj bez pomoci sedacieho a hrudného úväzu a musí byť vždy zaistený aj poistným uzlom, lebo inak hrozí pri zlom zaťažení jeho rozviazanie!

Vysokohorská  turistika si vyžaduje výstroj a výzbroj pre bezpečný priebeh. Pri zdolávaní skalnatých a ťažkých terénov sa treba istiť. Základom istenia je práca s lanom a slučkou, kde sa nevyhneme viazaniu uzlov, (a) čo si vyžaduje nácvik. Teda nie len výstroj a výzbroj mať, ale ho aj vedieť bezchybne použiť.

V priebehu „zlatého veku horolezectva“, keď naši horolezeckí pionieri zdolali všetky alpské velikány, bola dračia slučka považovaná za správnu a bola aj jediným spôsobom naväzovania na lano, okolo pása alebo hrude, neskôr vytvorením akoby hrudného úväzu ako náhrada výstroja.

Pit Schubert, vedúci Bezpečnostnej sekcie DAV (Nemecký alpský spolok), vo svojom prvom diele knihy, „Bezpečnosť a riziko na skale, snehu a ľade“ venuje tomuto uzlu celú jednu kapitolu s názvom: „Koniec éry dračích slučiek.“

Dnes je to často zatracovaný, napádaný ako najnebezpečnejší uzol.

Na svete to tak chodí. Musíme sa na niečo vyhovoriť. Horolezecká prax a nie len ona už často dokázala, že medzi schválenými a rokmi preverenými uzlami a prostriedkami neexistuje nebezpečný uzol alebo nebezpečný výrobok, len nebezpečný užívateľ.

V dnešnej dobe v dôsledku znižovania nárokov na schopnosti lezcov je táto slučka vytláčaná do pozadia a nie vždy zmysluplne nahrádzaná inými uzlami pod heslom, radšej niečo iné, len nie „dračák“.

Výhody dračieho uzla určite prevažujú jeho nevýhody.

  • Uviazanie uzla vyžaduje dokonalejšiu a dôslednejšiu kontrolu z dôvodu jeho asymetrického tvaru.
  • Dračia slučka sa dá jednoducho uviazať aj jednou rukou – je možné ju použiť núdzovo na naviazanie priamo na telo a tak kompenzovať absenciu výstroja.
  • Dračí uzol je možné ľahko rozviazať aj pri veľkom zaťažení. Dračiu slučku je možné uviazať na viac kotviacich bodov a docieliť tak rovnomerne zaťaženie každého z bodov.

Základnou podmienkou bezpečného používania dračieho uzla je perfektné ovládanie jeho viazania a správania sa dračej slučky v rôznych situáciách. Musíme si uvedomiť, že dračí uzol je bezpečný vtedy, ak ťažná sila pôsobí na koniec lana, ktorým som dračí uzol uviazal. To znamená, ak si pomocou dračieho uzla urobím náhradu prsného úväzu s trakmi na jednom konci horolezeckého lana, uzol je bezpečný. Druhý prípad. Na klasické spojenie sedacieho a prsného úväzu používame slučku, na ktorú pripojím cez karabínu horolezecké lano. Ak túto slučku zviažem dračím uzlom, vystavujem sa nebezpečenstvu, že môj istiaci reťazec (lano, karabína, slučka s dračím uzlom) sa chôdzou rozpadne. Čo sa vlastne stane? Chôdzou sa pri doberaní lana dračí uzol napína a povoľuje, čo spôsobí uvoľnenie dračieho uzla.

Odhadnúť budúcnosť tohto uzla, či slučky?

S určitosťou viem povedať fakt, že keď som začínal s vysokohorskou turistikou, v horách a samozrejme aj v našich Tatrách, sa okolo mňa hemžili „tiež“ špičkový horolezci. Cinkotali, hrkotali, zvonili ako rolničky na vianočne vyzdobených koníkoch. Najradšej by namlátili do skál tony a tony skôb, ôk, nitov a kadejakého železa. Len, len a boli by behali po končiaroch so zbíjačkami a hmoždinami.

Na šťastie tento nelichotivý vývoj si uvedomili horolezecké esá (Nairz, Messner…a iní) tej doby, ktoré jednoznačne presadzovali tzv. čisté lezenie, bez použitia umelých pomôcok a ak, tak minimálneho množstva  nedeštruktívnych lezeckých pomôcok. Nanajvýš lano, vklínence, slučky… a pod.

Vráťme sa ale k Pitovi Shubertovi a k jeho: „Koniec éry dračích slučiek.“ Podstatou tejto kapitoly je zmena názoru na bezpečnosť dračej slučky. Výsledky záťažových skúšok dračej slučky potvrdili poznatky, že pri obvodovom zaťažení sa dračia slučka pomerne ľahko samovoľne rozviaže, hlavne pokiaľ záťažová sila nie je kľudná, ale kolíše (zaťaženie strieda uvoľnenie). V sedemdesiatych rokoch, po skončení záťažových skúšok, bola dračia slučka definitívne odmietnutá s odôvodnením, že uzol, ktorý je nutné istiť ešte ďalším uzlom, nemá pre horolezectvo praktický význam a mladí adepti horolezectva sa ju už nemuseli učiť. Čo ale klasika, ľudia z praxe? Horolezec je tvor v podstate silne konzervatívny a len veľmi ťažko mení naučené a osvedčené metódy. Skutočne sa dračia slučka na naväzovanie na lano občas používa. Zákonitým dôsledkom tohto ortodoxného lipnutia na „starej dobrej klasike“ sú predovšetkým ďalšie nehody.

Stanovisko autora:

Dnes sa na naväzovanie na lano dračí uzol, dračia slučka nepoužívajú, mali však v horolezectve svoje nezastupiteľné miesto. Technické pokrok, vymoženosti. Najmä vynález sedacieho a prsného úväzu v súčinnosti s osmyčkovým (vodcovským) uzlom, uzlom na plochej slučke, je dračia slučka nahradená. Som ale presvedčený, že adepti vysokohorskej turistiky, horolezectva by aj naďalej mali ovládať viazanie tohto uzla. Sto percentné ovládanie viazania a  správania sa dračieho uzla Vám môže v prípade, že iného východiska z nebezpečnej situácie v horách nebudete mať, zachrániť život!

Spracoval: Miloš  Poliček, inštruktor VhT

Aktuálne nie sú žiadne komentáre.

Tvoj komentár