Pády na ľadových svahoch
Ako zabránim pádu na strmých ľadových svahoch?
Posledné smrteľné nehody v Nízkych Tatrách, ktoré sa stali na strmých ľadom pokrytých svahoch, rozprúdili živú internetovú diskusiu. Nakoľko uvedenej problematike sa už niekoľko rokov venujem pri kurzoch základov vysokohorskej turistiky, rozhodol som sa uverejniť časť metodickej príručky aj širokej verejnosti. Je známe, že začiatkom marca po oteplení a následných tuhých mrazoch, všetky naše horstvá sa obalili do tvrdého ľadového panciera. A takýto terén si vyžiadal za dva dni štyri ľudské životy. Všetci, čo radi chodíme do hôr, sa chceme zdraví a naplnení šťastím vrátiť ku svojim blízkym. Čo nám vlastne hrozí v zimných terénoch? Následná metodika sa bude venovať peším, vysokohorským turistom.
Treba si uvedomiť, že zimné podmienky nás môžu zastihnúť aj v lete, ak sa pohybujeme nad 2000 m. Vo Vysokých Tatrách zasa často prechádzajú vysokohorský turisti po snehových poliach aj v horúcom lete, kde môže nastať podobná situácie tej, keď v okolí Ďumbiera vyhasli ľudské životy. Pošmyknutie na strmom svahu je veľmi nebezpečné, lebo obyčajne končí nárazom vo veľkej rýchlosti na tvrdé predmety (skala, strom, kosodrevina). Takéto nárazy sú vždy sprevádzané ťažkými úrazmi, no veľa krát smrťou. Do takéhoto nebezpečného terénu sa môže dostať náhodný turista bez potrebného výstroja, s čiastočným výstrojom, ale aj skúsený horal s kvalitným výstrojom. Vždy si treba uvedomiť, že kvalitný výstroj ešte nikoho nespravil nesmrteľným. Dôležité je vedieť tento výstroj správne používať. Prvá dobrá rada ako predísť možnosti úrazu na zimných terénoch je vrátiť sa. Hory neutečú! Zistím, že terén je čím ďalej nebezpečnejší, strmší a začínam sa cítiť neisto, preruším túru a vrátim sa domov. Nebude to zbabelosť z mojej strany, ale moja múdrosť. K pošmyknutiu dochádza hlavne vtedy, keď zle odhadnem zradnosť terénu. Zo začiatku robím do snehu dosť hlboké stopy, cítim sa bezpečne, preto pokračujem v traverze, alebo vo výstupe strmým žľabom. No zrazu prídem na miesto, kde je čistý ľad, alebo urobím stopu do snehu pod nesprávnym uhlom a nohy mi uletia. Ak nezachytím svoje pošmyknutie v prvej sekunde, tak už neskoršie nemám šancu, lebo postupne sa moja rýchlosť kĺzania bude rovnať rýchlosti voľnému pádu.
Nemám so sebou žiaden pomocný výstroj. Zistil som, že potrebujem prejsť pár desiatok metrov nebezpečným terénom, kde by som sa mohol pošmyknúť. Potom je už menej zradný terén. Potrebujem mať v rukách nejaký tvrdý predmet, ktorým v prípade pošmyknutiu, budem brzdiť. Môže to byť väčší nôž, alebo dýka, či podlhovastý kameň. V prípade pádu uchopený predmet zabodnem do snehu vo vystretých rukách hore nad hlavou a pritláčam do tvrdého snehu. Brzdeniu pomáham aj nohami, ktoré mám vystreté v tvare „V“ a špičky vibram zarývam do snehu. Brzdenie holými rukami je takmer neúčinné, nakoľko drsný ľadový terén dokáže z hobľovať svalstvo z rúk až po kosť.
Mám so sebou len teleskopické palice. Nebezpečný terén prechádzam tak, že obidve palice uchopím rukami tesne nad krúžkami. V takom držaní mi palice slúžia ako dýka, či podlhovastá skala.
Mám na nohách mačky. Mačky sú vynikajúce na tvrdý ľadový terén, no vždy v kombinácii s čakanom. A predsa padáme aj s mačkami na nohách. Áno, ak mačky má na nohách neskúsený turista, laik, ktorý ich má prvý krát na nohách, aj to požičané od priateľa. Potom k pošmyknutiu dochádza vtedy, ak si zakopneme hrotom mačiek o návleky, nohavice, či o skalu pod snehom. Nastane veľmi nebezpečný pád dole hlavou. Preto chôdzu na mačkách treba trénovať na menej nebezpečnom teréne a zvykať si chodiť s mačkami mierne rozkročený. Druhé nebezpečenstvo s mačkami na nohách nám hrozí, ak sa medzi hroty mačiek nalepí vrstva snehu tzv. papuča. Vtedy treba po každom kroku udrieť čakanom po mačkách, aby z nich odpadol sneh. Zaťaženie mačky s papučou spôsobí, že letíme dole svahom. V súčasnosti sa predávajú mačky s tzv. antibotou, ktorá zabraňuje nalepeniu snehu medzi hroty. Takže, ak prechádzam nebezpečne strmým terénom na mačkách a nemám čakan, do rúk si zoberiem to, čo sa spomínalo v predchádzajúcich kapitolách. No dôležitá zásada je, že nesmiem pri páde brzdiť mačkami. Musím sa dostať do polohy na brucho, brzdiace ruky sú smerom hore a nohy v kolenách pokrčím. Ak by som začal brzdiť mačkami, ich odpor o tvrdý podklad spôsobí, že telo sa dostane do nebezpečnej rotácie a zlomí mi nohy v členkoch.
Mám mačky a čakan. Toto je najsprávnejšia kombinácia výstroja pre pohyb na strmých zimných terénoch, ale len vtedy, ak viem správne chodiť na mačkách a čakanom viem správne zastaviť svoj pád. Uvedená činnosť je najdôležitejšia pre vysokohorského turistu a preto sa jej venuje v príprave, v kurzoch, či individuálne veľa pozornosti. Ako sa treba pohybovať v ťažkých terénoch s mačkami na nohách a s čakanom v ruke? Kráčam mierne rozkročený, pod správnym uhlom pri traverze, to znamená neprikláňam sa ku svahu, ak idem kolmo hore a podklad je tvrdý, postupujem len na predných hrotoch, na tvrdý povrch mierneho sklonu dostupujem všetkými hrotmi. Čakan má na hlavici lopatku s hrotom a porisko so špicom na konci. Držím ho v silnejšej ruke za hlavicu tak, že hrot smeruje dozadu a porisko špicom zabodávam do snehu. Popruh čakana si navlečiem na ruku, aby mi čakan nikdy nevypadol z ruky. Pri traverzovaní neprekladám čakan z ruky do ruky, ale vždy ho držím v silnejšej ruke, aby som mohol okamžite aktívne brzdiť. Lopatka slúži na kopanie schodíkov a nikdy ju nepožívam na brzdenie, lebo veľký odpor by mi mohol vytrhnúť čakan z ruky. Ak dôjde k pošmyknutiu, okamžite chytám čakan do obidvoch rúk tak, že druhá voľná ruka uchopí čakan za špic poriska a hrotom hlavice zaľahnem čakan do svahu. Tento úkon musím prevádzať tak automaticky, ako keď vodič auta podvedome stlačí brzdový pedál. Takže pri každom páde na strmom teréne musím sa dostať na brucho, hlavou smerom hore svahom, nohy v tvare „V“ v kolenách pokrčené a začínam brzdiť hrotom čakana.
Zachytenie vlastného pádu na strmých ľadových, alebo firnových svahoch je najdôležitejšia činnosť, ktorú sa musí naučiť účastník kurzu základov vysokohorskej turistiky. Venuje sa tomu veľa času pri teoretickej časti a hlavne veľa pozornosti pri praktickej časti kurzu priamo v teréne. Verte, dá sa to naučiť!
Vypracoval: Milan Hlavatý III/2012
