5. júla 2014 sme 16-ti vystúpili z vlaku v Tekovskej Breznici. Pri hlavnej ceste bola tabuľa „Hronský Beňadik 5 km“, my sme sa ale rozhodli, že do Beňadika je lepšie doraziť po 20 km. Trasa viedla neznačenou lesnou cestou Orovnickou dolinou. Lesom, ktorý nám poskytoval príjemný chládok a popri potoku, ktorý ochladzoval vzduch, sme došli do horskej osady Inovecká Huta (tiež Sklená alebo aj Nemecká Huta), kde nám tunajší osadníci porozprávali históriu sídla. Pokračovali sme na červenú Rudnú magistrálu, ktorá nás doviedla na najvyšší vrch Pohronského Inovca – Veľký Inovec (901 m) s krásnymi výhľadmi. Oddýchli sme si na Inoveckej chate a po žltej značke zišli do Tekovských Nemiec, kde nám traja turisti zaostali. Evka a Fero nás úspešne dobehli v Hronskom Beňadiku, ale ujčok Paľo vynechal návštevu kláštora a išiel rovno na vlak, aby videl futbalové majstrovstvá. Z Tekovským Nemiec v prudkom tempe po krkahájoch a popri viniciach sme dorazili v dohodnutý čas do Hronského Beňadika, kde sa k nám pridali naši štyria cyklisti Pehy a Králikovci na prehliadku chrámového kostola a kláštora. Relikviu Kristovej krvi sme nevideli, lebo je zamknutá a prístupná len v piatok po svätej omši. Milá sprievodkyňa nám porozprávala o ďalších významných pamiatkach (sochy, ktoré sa zachovali z pôvodného hlavného oltára, neskorobaroková krstiteľnica, krypta rodiny Koháryovcov, epitaf Štefana Koháryho, chrámový organ…). Škoda, že mnohé pamiatky skončili v múzeu v Ostrihome. Niektorí si ešte vybehli na blízku vyhliadku nad obcou a túru sme ukončili v miestnej občerstvovni. Za prudkého neplánového dažďa sme sa vrátili vlakom domov.
Parametre túry:
- vzdialenosť 20,5 km,
- trvanie 6 h,
- prevýšenie 830 m,
- priebeh trasy na mape.
-AM-
