KST Banská Bystrica – Kremnička

Čo by mali vedieť aj vysokohorskí turisti o ortostatickom šoku.

Môže sa stať aj pri výkone VHT, nie len pri klasickom horolezectve, že nám nešťastne vypadne spolulezec. Zachytíme jeho pád, no nešťastník zostane visieť v kolmej stene. Ak má len prsný úväz už po dvoch minútach dochádza k poruche citlivosti rúk, až k úplnému znehybneniu končatín – obrne. Po 20 minútach visenia na lane len za prsný úväz, začne sa rozvíjať tzv. ortostatický šok. Ak postihnutého nevyslobodíme z úväzu, po 30 minútach môže zomrieť.

Ak vypadnutý spolulezec je uviazaný na lano spoločne prsným a sedacím úväzom, jeho šanca na prežitie je väčšia. No aj tak po dvoch až troch hodinách visenia, môže sa rozvinúť ortostatický šok, ktorý môže spôsobiť u postihnutého vážne zdravotné problémy, ba aj smrť. Akékoľvek iné zranenie postihnutého lezca (krvácanie, bezvedomie, zlomeniny ap.) skracuje čas pre rozvinutie ortostatického šoku.

Čo to je – ortostatický šok? Je to ťažký, život ohrozujúci stav, pri ktorom dochádza k poruche krvného obehu a tým k nedokrveniu svalstva a orgánov. Nedokrvenie je spôsobené priškrtením ciev a nervov ťahom lana, alebo popruhov sedačky. Obmedzenie prívodu krvi do dôležitých orgánov spôsobuje, že orgány trpia nedostatkom kyslíka a výživy a neodplavujú sa zasa splodiny. Dochádza k ťažkej poruche prakticky všetkých najdôležitejších orgánov – pľúca, obličky, pečeň, srdce, mozog.

Ako sa prejavuje ortostatický šok pri postihnutom na lane? Priškrtené cievy nedovoľujú dostatočne zásobovať krvou hornú časť tela. Naopak, cievy na bruchu a nohách sa rapídne rozšíria, kde sa sústredí až 60% krvi, ktorá sa ale nevracia do srdca. Začínajú prvé príznaky šoku. Ak je postihnutý v sedačke, má veľkú šancu dostať sa z toho. No môžeme ho zabiť, ak nedostane v čas a správne prvú pomoc.

Ako pomôcť? Postihnutého čím skôr dostať z lana dole. No pozor! Proti šoková poloha postihnutého pri ortostatickom šoku je šikmá poloha, hlavou hore. Ak by sme ho dali do vodorovnej polohy, môžeme ho zabiť, nakoľko nahromadená krv v dolnej časti tela sa prudko nahrnie do srdca, ktoré ten tlak nevydrží. To znamená, že aj všetky oživovacie úkony robíme v šikmej polohe. Postihnutému masírujeme nohy a brucho, ak je pri vedomí musí hýbať prstami, nohami, no v žiadnom prípade nesmie chodiť. Po 10 minútach si môže drepnúť, potom aj sadnúť, nikdy ľahnúť. Transport do nemocnice a pripojiť na umelú obličku.

Ak si túto časť zapamätáme, možno niekedy, niekomu zachránime život. Aj to bude úspech, ak tieto vedomosti budeme len šíriť medzi ostatných našich priateľov, ktorí sa pohybujú v terénoch VHT. Možno, že pôjdeme turistickým chodníkom vo Vysokých Tatrách a staneme sa svedkom nehody horolezcov. Mám na mysli práve tragédiu v stene Širokej, kde zahynula naša rodáčka z Banskej Bystrice. Štyri hodiny visela na lane v stene Širokej veže a popod stenu chodilo množstvo turistov z Priečneho sedla na Zbojnícku chatu. Žiaľ, nik z nich nevedel čo je to ortostatický šok.

-Milan Hlavatý-