Výlet „Cez Plejsy do Gelnice“ 1. októbra 2011 sa niesol v znamení poldenného cestovania vlakom údolím Hrona a Hnilca z Horehronia cez Gemer na Spiš a poldenného výšlapu na vrch Plejsy nad Krompachmi. Vo vlaku sa nás nazbieralo po Brezno 16 turistov a po vyriešení problému mladého francúzskeho páru (vďaka Ondrovej znalosti francúzštiny), sme mohli spokojne vystúpiť na zabudnutej zastávke Jaklovce ďaleko od domova. Jasné nebo a nezvyčajná jesenná páľava nás vyviedli na vrch Dúbrava s krásnymi výhľadmi k juhu na Ruhodorie (Kojšovská hoľa) i k severu na Spiš (Tatry, Branisko a Spišský hrad). V priehybe Plejsov sme sa rozpŕchli za spoznávaním pre nás neznámych končín lyžiarskeho strediska, no z dôvodu časovej tiesne sme museli zvoliť svižný zostup do Gelnice. Účastníci túry podujatie cestou nazvali „Gelnickým polmaratónom“. Johny si tradične túru prispôsobil individuálnym požiadavkám a od rázcestia Slovenské Cechy zostúpil vlastnou trasou do centra Gelnice. Väčšina účastníkov absolvovala zamýšľanú trasu cez dnes už nefunkčné Gelnické kúpele s tajchom Thurzov (Turzovské jazero). Expresnou prehliadkou Baníckeho námestia sme zavŕšili návštevu centra Gelnice (vrátane tlačovky) a popri kamennom oblúkovom meste sme zamierili na hlavnú železničnú stanicu, kde sme vďaka dobrému turistickému tempu stihli aj druhú tlačovku. Kováčovci si záverečnú etapu z mestskej zastávky spestrili „núteným“ stopovaním, aby stihli rýchlik Horehronec, keďže naň sa dá nastúpiť len na hlavnej stanici. Škoda zlého dopravného spojenia do Volovských vrchov, inak by sme v tomto krásnom kúte Slovenského rudohoria absolvovali viac túr.
