V sobotu 11. 10. 2025 sme sa za známymi klenotmi Súľovských vrchov vybrali v šestici, sprevádzaní dvojicou štvornohých najlepších priateľov človeka. Mal to byť krásny jesenný výlet typu „zlatistými slnečnými lúčmi zaliate scenérie plné pestrých teplých jesenných farieb“.
Počasie nakoniec bolo typicky jesenné, ale v trochu inom zmysle: nízka oblačnosť resp. hmla, sychravo, premočené cesty a kopa blata. Aj tak to však bol zaujímavý výlet plný rôznorodých zážitkov, kde si každý prišiel na svoje. Manínska tiesňava aj Kostolecký dóm pôsobili majestátne aj v zlom počasí, išli sme po stopách neznámeho hudobného génia (husľové kľúče na ceste), „výhľad“ z Bosmanskej Skaly pripomínal exkurziu v mliekarňach (nič, len samé mlieko), prechádzali sme krásnymi aj mysterióznymi lesnými chodníkmi niekedy pripomínajúcimi rozprávku a niekedy náladu zo známeho hororu (údajne), zdolali sme bahnisté klzisko, ktoré za sebou nechalo stádo oviec a štvorkoliek, párkrát sme sa jemne odchýlili z trasy, ale ani raz sa úplne nestratili. A nakoniec sme tak trochu neplánovane (po krátkom demokratickom hlasovaní) vystúpili aj na vrchol Veľkého Manína (891 m).
Parametre túry:
- vzdialenosť 15,6 km,
- prevýšenie 776 m,
- priebeh trasy na mape,
- fotografie od PetraC.
-PeterC-
