Posledný februárový týždeň v dňoch 23. – 27. 2. 2011 sa zúčastnilo zimného pobytu na Zakarpatskej Ukrajine 8 členov nášho klubu pod vedením Tomáša Trstenského. Tohtoročnou destináciou bol Užanský národný park na pomedzí Poľsko-Ukrajina-Slovensko. Po hodinovom zdržaní na hraničnom priechode Ubľa/Malyj Bereznyj zamierila partia do lyžiarskeho strediska Krasija nad dedinou Vyška, kde si prezreli miestnu zjazdovku. Základňou nám bola turbáza Edeľvejs v dedine Siľ (Soľ), kde naozaj aj vo vodovode tiekla „slaná“ voda.
Štvrtok išli Lucka, Ľudka a Grétka lyžovať na zjazdovku Krasija, kde domáci zjazdári obdivovali ich skialpinistické lyže a naše baby museli stále vysvetľovať ako je možné šľapať do kopca na lyžiach, keď všetci ostatní chodia len dolu kopcom. Knorka zdrapila choroba, dovezená ešte zo Slovenska, tak ostal celý deň ležať na izbe. Štvorica Ľubica, Johny, Maroš a Tomáš si urobili okružnú túru zo Siľu cez dedinky Stryčava, Kňahyňa a Domašyn, ktoré ležia pánu Bohu za chrbtom a pár kilometrov od hraníc Európskej únie, čiže od našej vlasti. V Stryčave ich kontrolovala hraničná hliadka, v Kňahyni nevynechali návštevu miestneho krčmoobchodíku, v Domašyne stretli smútočný sprievod a v Siľe nevynechali prehliadku drevenej cerkvy.
Piatok sa opäť niesol v zimnej atmosfére s drobným snežením, ale opäť sa partia vydala na hory. Tento raz na horu Javorník (Javyrnyk), kde od roku 1936 stojí stará československá chata, ktorú dnes spravuje chatár Míša. Vo vyšších polohách bolo snehu po kolená, tak sme sa potešili posedeniu v chate, kde nás chatár pohostil bylinkovým čajom a miestnou špecialitou – vodka s brusnicami, čo je u nich borovička. Chorobou schvátený Knorko opäť preležal deň na turbáze, kde sme si večer urobili diskotéku spolu s pingpongovým zápasom.
Mrazivé sobotné ráno naznačovalo krásny deň, preto sme zamierili do dedinky Lubňa (Lubnja) na hranici s Poľskom, kde vládla pravá zima. Hneď za dedinou sme nasadzovali snežnice a Grétka neskôr ľutovala, že nezobrala skialpy, tak sa aj tak potrápila v hlbokom snehu v našich stopách od snežníc. Vrcholová polonina Čeremchy nás odmenila krásnym polkruhovým výhľadom na poľské poloniny – Bieszczady a všetky ukrajinské poloniny (Boržava, Krásna, Svidovec) i najvyššie hory Ukrajiny – Čierna hora (Čornohora) s Petrosom a Hoverlou, kam sa zberáme budúcu zimu. Na záver túry sme nevynechali tradičnú tlačovku v lubnianskom „krčmoobchodíku“ a zamierili do dediny Užok, kde sme si pozreli vzácnu drevenú cerkev sv. Michala z roku 1745 vrátane jej interiéru. V dedine Volosjanka sme sa stretli s ako tak preliečeným Knorkom a „vymietli“ sme päť miestnych obchodov, kde sme nakúpili „potravinového suveníry“.
Tohtoročnú slabú zimu na Slovensku sme si aspoň čiastočne na Zakarpatsku kompenzovali prejavujúcimi sa abstinenčnými príznakmi chýbajúcich zimných radovánok. Plní nevšedných zážitkov, na ktoré je Ukrajina bohatá, sme v nedeľu ráno vyrazili domov, aby sme sa vyhli dlhému čakaniu na hranici a za 40 minút „hraničného zdržania“ sme boli opäť na Slovensku. Domov sme dorazili o 15-tej.
Parametre absolvovaných túr:
štvrtok 24. 2. Siľ (turbáza Edeľvejs) – Stryčava – Kňahyňa – Domašyn – Siľ:
- 17,135 km
- prevýšenie 610 m
- 6.33 h
- priebeh túry (záznam trasy)
piatok 25. 2. turbáza Dubový háj – Chata Javorník (Javyrnyk) a späť:
- 12,147 km
- prevýšenie 813 m
- 5.16 h
- priebeh túry (záznam trasy)
sobota 26. 2. Lubňa – Čeremcha a späť:
- 8,871 km
- prevýšenie 648 m
- 5.42 h
- priebeh túry (záznam trasy)
Osem fotografií z akcie si môžete pozrieť v klubovej fotogalérií.
-TT-
